Môj druhý pôrod je kontrastom toho prvého. Bol takou pomyslenou náplasťou na jazvy po prvom pôrode. Náš splnený sen so Stankom, pretože bol pri mne a videl narodenie svojej dcérky. A nielen to! On mi bol takou oporou, že ho odvtedy milujem asi 5x viac ako predtým a to som si myslela, že už sa viac nedá!

Tentokrát som však na pôrod bola viac pripravená. Celé tehotenstvo som nasávala informácie od duly Andrejky Mikušovej, naturopatov, terapeutky Zuzky Bajkaiovej a odborných článkov. Knižku Hypnoporod som mala v malíčku, prečítal si z nej dôležité pasáže dokonca aj Stanko.

Po prvom umelo vyvolávanom pôrode našej Elinky, ktorý skončil akútnou sekciou, som si neželala nič iné, len úplne prirodzený pôrod. Tentokrát aj s mojou polovičkou. Celkom odvážny plán, na to že celý život som mala panický strach z bolesti.

21. 12. 2021
Keď som neposlúchla lekára

Pôrodník mi však takmer prekazil tento sen. A to som si ho vybrala, lebo je preslávený tým, že sa vyhýba cisárskym rezom pokiaľ sa dá a akceptuje pôrodné plány. Automaticky som si myslela, že sa bude vyhýbať aj umelo vyvolávaným pôrodom… ako som však zistila, tak práve naopak! Po poslednej poradni mi zrazu oznámil, že mám na druhý deň (v stredu 22.12.) nastúpiť 7:15 do nemocnice na nasadenie balónika do krčka maternice. Prosila som ho, aby sme ešte čakali, nakoniec som sa rozplakala pred ním: “Ale prečo? Veď som len 4 dni po termíne, všetky výsledky mám dobré, prečo sa zrazu ponáhľame?” 

Vysvetlil, že si nezoberie na zodpovednosť, po predošlom tehotenstve s diagnózou preeklampsie (ja som však nemala potvrdenú preeklampsiu 🙄) a po sekcii, že by som prenášala viac ako týždeň a podľa neho som už 41+0, lebo tak určili pred 2 týždňami podľa ultrazvuku. A ak sa mi nepáči, tak mám ísť rodiť inde.

Ženy, chcem vás týmto vyzvať, aby ste si všetko zisťovali a stáli si za svojim… verejne nepoviem, o ktorého pôrodníka sa jednalo, ale poviem meno iného – samotného primára pôrodnice v Trenčíne – MUDr. Kaščák. Ďakujem týmto mojej dule Andrejke Mikušovej, že ma spojila s týmto úžasným odborníkom, a samozrejme aj za všetky cenné rady. 

Do nemocnice som na druhý deň nenastúpila.

Bol to risk, ale jednoducho som to tak necítila. MUDr. Kaščák mi zavolal hneď ako som mu odoslala email s prosbou o radu. Vysvetlil mi pár faktov. A to napríklad, že termín pôrodu sa pevne určuje v prvom trimestri a potom sa už nemôže meniť, pretože v prvom trimestri je to jednoducho najpresnejšie, a teda podľa neho som mala na vyvolávanie ešte 2-3 dni čas, keďže ani oni nenechávajú bábätko v brušku dlhšie ako 42tt. Navrhol mi, aby som prišla ďalší deň do poradne k nim a rovno by sa naplánovala hospitalizácia na 25.12. Samozrejme dovtedy sa to môže spustiť aj samo. A ja som citila, že sa tak stane, preto som s tým bez problémov súhlasila.

22.12. 2021

Doobeda prišla dula Andrejka a spravila mi príjemnú rebozo masáž na vyvolanie pôrodu. Je to také intenzívne kmitanie bruškom pomocou šatky, no v podaní Andrejky to bolo úžasné vďaka príjemnej masáži s aromaterapiou a meditáciou. Následne mi dala pokyn spraviť si teplý kúpeľ a poradila aké čaje si spraviť a čo ďalej robiť, aby sa Nikolka vypýtala na svet. V noci a ráno som bola aj celkom sklamaná, že sa nič nedialo po tých všetkých procedúrach. Ani jeden poslíček! Nič nenaznačovalo, že by sa jej už chcelo medzi nás. 

A tak sme 23.12. zobrali Elinku k mojej mame a vybrali sme sa do Trenčína do poradne. Ten pocit, že som nenastúpila na vyvolávanie pôrodu, bol taký oslobodzujúci, rebelský (ísť proti lekárovi) a uvoľňujúci, že na to asi dlho nezabudnem. Zrazu, keď sme vošli do Trenčína, som pocítila tvrdnutie brucha. Predtým som to nemala, ani pri Elinke. Ale nedávala som tomu žiadnu váhu. Veď už som bola pár dní po termíne, tak tvrdnutie je asi celkom normálne. Hlavne po jazde v aute po našich slovenských cestách. 

Trenčianska nemocnica – poradňa

Prišli sme k nemocnici, zaparkovali sme a hľadali sme ambulanciu. Je zaujímavé, ako intuitívne som šla priamo na gynekológiu. Stanko bol trochu prekvapený, ako priamočiaro idem, keď ani neviem kam. 😀 

Na recepcii si ma zapísali a takmer hneď si ma zavolali na monitor. Neskutočne ma prekvapilo, že ma nenútili ležať pri tom ako v Ružinove! Tam som ich aj žiadala o to a proste sa vraj nedá pri tom sedieť – a to mali jedno kreslo vedľa ďalšieho monitoru! Tu v TN ma rovno posadili a tak ma napojili. To bolo ešte uvolňujúcejšie 😅. Brucho tvrdlo ďalej a aj som to videla na monitore. Sestrička pri odpájaní pozrela prekvapene na výsledok že “ooo veď vy máte tuším kontrakcie, že?” Tak jej hovorím, že to neviem, ale cítim tvrdnutie. Tak vraj zhodnotí pán doktor. 

Na vyšetrenie som sa dostala priamo k primárovi. Jeho nález ma trochu sklamal. Krčok som mala vraj stále veľmi vysoko a vzadu. Vzhľadom k slabým kontrakciám sme sa dohodli, že sa prejdeme po Trenčíne a buď sa vrátime, keby sa rozbehol pôrod, alebo to prestane a pôjdeme domov. Odvtedy som si celý čas písala s Andrejkou a radila som sa s ňou. 

Sú to poslíčkovia alebo kontrakcie?

Vedela som, že pre lepšie rozbehnutie pôrodu treba pohyb a teplo. Bola mi však strašná zima, nevedela som si predstaviť, že by mi pôrod mohol začať pri prechádzke vonku. Ako prvé mi napadlo sadnúť do auta a zapnúť vyhrievanie sedadiel, kým sa rozhodneme, čo ďalej. Andrejka navrhla aby sme sa išli prechádzať do nákupného centra (aby som bola v teple a zároveň sa hýbala) a nakúpili posledné darčeky. Aby som zmenila myšlienky.

Teplo pod zadkom však pomohlo a tvrdnutie brucha sa zmenilo na kontrakcie. Nevedela som zmeniť vôbec myšlienky, zaplavila ma eufória. Ja začínam rodiť! Nedokázala som sa sústrediť na nič iné. Ale musela som sa rozhodnúť, čo ďalej! Aj keď bolo v trenčianskej pôrodnici super, nechcela som tam ísť rodiť. Bolo to príliš neznáme prostredie a príliš ďaleko od rodiny. Rozhodli sme sa teda, pri objednávaní sendvičov v Subwayi (pani asi nikdy nezabudne na zákazníčku, ktorá predýchavala objednávku 😅), že ideme do Zálesia k našim za Elinkou. Dám si teplý kúpeľ a keď sa rozbehne pôrod, pôjdeme do Ružinova. Kontrakcie boli už v nákupnom centre takmer každé 3 minúty, ale trochu nepravidelné. Na pól ceste do Zálesia som poslala Andrejke screenshot z appky “Kontrakcie” a tá sa ma pýta: “Niki, ako ďaleko máte Trenčín a ako ďaleko máte Ružinov?” 

Ahaaaa tak ja asi isto rodííím! Najlepšie je, že Ružinov bol 40 min a Trenčín za nami 41 min. Stanko dupol na to a boli sme tam ani nie za polhodinu.

14:45 príchod na CP

A bolo to akurát včas, ledva som prišla na centrálny príjem. Chlapík na centrálnom príjme pozerá na mňa, ja na neho a vravím po kontrakcii: “Nooo… ja rodím”.. a on že: “Všimol som si, že vás nebolí hrdlo” 😀 Musí byť pre nich odhľahčujúce prijímať rodiacu ženu medzi toľkými chorými alebo zranenými ľuďmi.

Hore na pôrodníckom oddelení sme zazvonili a na môj vkus sme vážne dlho čakali. Nakoniec sme sa dočkali a mohla som ísť dnu…iba ja! Nenechala som sa vykoľajiť hneď od začiatku, verila som, že hneď po vyšetrení ho pustia za mnou. Po AG a PCR teste a monitore, ktorý som našťastie mohla po sediačky absolvovať, prišla doktorka a vyšetrila ma. Len na 2 cm otvorená. No ja už som tie bolesti nezvládala. Jediné, čo som si priala, bol môj manžel. 

16:00

Po zhruba 15 minútach som už za ním plakala. Naozaj som sa nevedela sústrediť ani na dýchanie. Išla okolo pôrodníčka a tak som si ju zastavila a žiadala som ju, aby hneď pustili môjho manžela dnu. Ale vraj ešte musíme čakať, lebo som len na 2 cm otvorená. Oni mali pravidlo, že až po 4 cm púšťajú partnera. Vraj “keby spravili výnimku pri mne, tak by aj iné ženy chceli”… vidia mi snáď iné ženy medzi nohy?! To som si len pomyslela, jej som povedala, že to 100% urýchli pôrod a lepšie to budem zvládať. Nedala som sa odbiť, len som ju dookola prosila a plakala som, aby ho už pustili! Postavila sa, že sa spýta, či môžu spraviť “výnimku”. Wow. Inak ale bola veľmi milá!

Ešte asi 15 minút ma nechali trápiť samu, potom otestovali manžela a o dalších 10-15 minút ho pustili za mnou. Hurá!

16:40

Hneď som vedela, čo od neho potrebujem. Sedela som v strede dlhej chodby. Vľavo odo mňa na jednom konci chodby bola moja taška, kde som mala aj šľapky do sprchy a uterák. A napravo odo mňa celkom na opačnom konci chodby bola sprcha. Konečne mi mal kto doniesť veci a pomôcť mi dostať sa tam. Dovtedy som len zúfalo pozerala na oba konce chodby a zdalo sa mi to ako nemožný cieľ v tých bolestiach. 

16:50

V sprche sme sa dosť zdržali, pôrodný personál si so mnou moc nerobili starosti. Vyhovovalo mi to spočiatku, ale aj som mala trochu starosti, že čo keď tam porodím v sprche?? 

Inak na to, že je to obľúbená pôrodnica v hlavnom meste je jedna sprcha extrémne málo! Ja si neviem predstaviť, čo by som robila, keby to bolo obsadené. A keď už je tam len jedna, tak by mohla ísť aspoň hneď teplá voda. Išla som sa zblázniť. Triasla som sa tam holá od zimy a niekoľko nekonečných minút išla len studená! Keď už konečne išla teplá, tak sa mi trochu uľavilo, ale nevedela som si predstaviť, že by som odtiaľ mala vyjsť. Čupela som tam a zrazu buuum…vyvalila sa zo mňa hnedá voda. Myslela som si, že plodová voda aj so zátkou- alebo že jednoducho nejaký mix s krvou. Veď rodím, vravím si.

“Netlačiť!”

Dôležitá vec, na ktorú chcem upozorniť: všade vo filmoch aj z pôrodných príbehov kamarátiek počúvame, že žena do istého momentu nemôže tlačiť, pričom má silné nutkanie. Aj viete prečo to tak je? Ja som to veru nevedela. Ani neviem akým zázrakom som vyviazla bez veľkých poranení!! Tým, že krčok nie je celkom otvorený a vy by ste tlačili, tak sa môže potrhať krčok. No a ja som väčšinu kontrakcii aj tlačila! Bola to úľava proti bolestiam (aspoň som si myslela), nikto kompetentný pri mne nebol, aby ma upozornil. Hlavne v tej sprche. 

Šup na pôrodný box

Po nejakej dobe v sprche, na záchode a opäť v sprche som už začala mať obavy z toho, že ma nikto nekontroluje, tak som s ťažkým srdcom pustila Stana zavolať pôrodnú asistentku. S ťažkým srdcom, lebo som bez neho nechcela byť ani sekundu. Po chvíli sa však vrátil aj s PA a išli sme na box.  

Ide do tuha

Vyšetrili ma, bola som už na 9 cm otvorená. Lekárkine slová nezabudnem asi nikdy: “Niki, mali ste pravdu! Ten tatinko veľmi pomohol, veľmi rýchlo to pokročilo!”

Až v tomto momente mi však vysvetlili, prečo sa nemôže tlačiť! To už som sa sakra snažila správne dýchať počas kontrakcie a nie tlačiť, dotrhať som sa naozaj nechcela! A zdá sa mi, že kontrakcie boli zrazu znesiteľnejšie. Jasné, že som prosíkala, aby som už mohla tlačiť, ale ešte asi dvakrát ma skontrolovali s výsledkom, že ešte tam kúsok krčku prekáža “v ceste”.

Aká je tá správna poloha pre mňa?

Keď konečne prišiel čas na tlačenie, snažila som sa mať na mysli Andrejkine (dula) slová o polohe pri pôrode. Nechcela som byť ani za nič na chrbáte, aby som nevyvíjala tlak na krížovú kosť, ktorá je tak dôležitá pri pôrode. Doma som drahému rozprávala, že mne bude asi najlepšie na kolenách a opretá rukami o chrbát pôrodného boxu, čiže odzadu. A keď sa ma dookola pýtali pri pôrode, že ako by mi bolo lepšie, tak Stanko hovoril o tejto mojej polohe a ja som len krútila hlavou, že nie. Nevedela som si v tých kontrakciach predstaviť, že by som sa otáčala, aj keď mi chceli pomôcť. Bola som na boku a nebolo to ideálne.

“Tlačteee”

Keď už som mohla tlačiť, tak sa nič moc nedialo, snažili sa mi upravovať box, aby som sa mohla lepšie zaprieť. Nevedela som sa ani o opierku oprieť, celou váhou som bola opretá o Stankovu ruku. Na to nikdy nezabudnem! Do jeho ochranárskych ramien som sa pred dvanástimi rokmi zamilovala a teraz mi pomohli porodiť naše dieťa. 😍

Chcela som sa hrozne napiť, ale to by znamenalo, že sa Stanko pohne, aby mi podal fľašu, nakoniec tuším vodu podala PA. Myslím, že som párkrát na neho aj kričala, aby sa neopovážil pohnúť sa. 😅

Keďže sa mi nedarilo dobre tlačiť, tak mi upravili box tak, že som sa oboma nohami zaprela, už som nebola na boku. Myslím, že ten fakt o krížovej kosti to trošku spomalilo, lebo som mala blok v hlave, že si na neho musím dávať pozor. 

Mimochodom knižka hypnopôdu mi v tomto momente bola k ničomu. Ale skutočne len v týchto posledných minútach! Pôrodné dýchanie podľa knižky mi absolútne nepomáhalo. Cítila som frustráciu, že tak nemôžem a neviem porodiť a zároveň, že v pôrodnici to ani veľmi nepodporujú. Inak úžasná kniha a odporúčam všetkými desiatimi, asi škoda že som nešla na kurz. 

Finále

Akonáhle som sa zaprela obidvomi nohami, tak sa to pekne rozbehlo. Stanko sa stále pozeral dole, on aj lekárka aj PA mi hovorili, že už vlásky vidno, že už ide hlavička, až nakoniec prešla hlavička, ja som zrazu pocítila obrovskú úľavu a mala som pocit, že zvyšok telíčka zo mňa vyletel a pristál priamo na mojej hrudi. Pamätám si, že ma prekvapilo akou rýchlosťou mi PA rozopla košeľu a v ďalšej sekunde už bol mazľavý krásny uzlíček na mojej hrudi. Nechápala som. Ja to mám za sebou! Ja som porodila! Nikolka je tu! Držím ju! A tak veľmi ju už milujem!! Zvládli sme to spolu so Stankom! 

V pôrodnom pláne som mala aj priania po pôrode. Chcela som nechať dotepať pupočník, a tak mi doktorka dala pupočník chytiť do ruky, že už je prázdny a až potom odstrihli. Chcela som však aj to, že Nikolka sa odo mňa nepohne a môžu všetky základné vyšetrenia spraviť na mne. No povedali mi, že som mala veľmi škaredú plodovú vodu a tak ju pre istotu skontrolujú. Stanko vedel, že keď mi ju zoberú, tak chcem, aby bol stále pri nej, takže išiel na bok aj s Nikolkou, kým ju vyšetria. 

Ešte placentu…

Ja som sa zatiaľ snažila vytlačiť placentu. Trvalo to pár minút, ale zdalo sa mi to ako nemožné. Mala som tlačiť, ale ja som nič necítila! Akoby som tlačila naprázdno. Ale nakoniec sa na moje prekvapenie podarilo ju vytlačiť na pár zatlačení. Lekárka poobracala predo mnou placentu. Chcela aby som sa pozrela, že je celá a neporušená, a teda vnútri nič neostalo. 

Nikolku mi doniesli naspäť na hruď, Stanko bol opäť po mojom boku. Lekárka ma išla zašiť a napichala mi lokálnu anestézu. Trochu som ju ohriakla, že ja mám rada úprimnosť a mohla ma pripraviť, že tých vpichov bude toľko! 🙈 Ale vďaka tomu ma šitie vôbec nebolelo, až som nadobudla pocit akoby sme tam boli len my- ja, Stanko a naša druhá dcérka. Tato jej doniesol aj pripravenú červenú deku na bonding.

Budík do reality

Naše krásne chvíle prerušili po pár minútach s tým, že hneď ako ma došila doktorka, už sestričky podo mnou skladali box na ďalší pôrod. V pôrodnom pláne som mala aj bonding a že si svoje dieťatko odnesiem sama na šestonedelie. Stanko sa tiež tešil na bonding, mal aj košeľu na prezlečenie. No všetko nám zrušili s tým, že ďalšie ženy už čakajú na pôrod a nemajú voľné boxy, takže šup šup na šestonedelie. Museli sme sa rýchlo rozlúčiť, bolo to také nepríjemné zobudenie z toho krásneho sna, ktorý sa nám práve splnil. Srdce mi lámalo to náhle odlúčenie od môjho manžela, že si svoju dcérku ani nemohol chytiť. Toto asi nikdy nepochopím, veď aj otec je rodič, je rovnako dôležitý pri prvých hodinách po pôrode!

Na oddelení šestonedelia 

Bola som naštvaná aj za to, že ma nenechali preniesť si dcérku. Bola som celkom fit a zvládla by som ju držať. No zobrala ju novorodenecká sestrička a doniesli mi ju na izbu asi až o 20 minút. Neumyli ju našťastie, podľa prianí v mojom pôrodnom pláne. Ale doniesli mi ju oblečenú a zabalenú v perinke. Hneď som si ju vybaľovala, ale vyzliecť ju bolo nad moje sily. Položila som si ju na hruď a takto sme boli aj 3-4 hodiny. Ale k prisatiu sa ani nepriblížila. Veľká škoda, že sa to po pôrode dvakrát prerušilo. Potom až s mojou pomocou sa prisala.

Už sme kompletní

Napriek tomu, ako to skončilo, tak to bolo pre mňa úžasné! Lepšie by to bolo vážne len keby sme mohli byť v trojici aspoň tie 2 hodinky po pôrode. Ale porodiť svoje dieťa bez medikamentov? To by som si o sebe nikdy nemyslela, že to dám. Cítila som sa ako superžena a stále to tak aj cítim, ale tesne po pôrode som mala pocit, že lietam. Som na seba neskučne hrdá a ja želám každej tehotnej žene tento krásny pocit!