Vychovať z malého bábätka empatického, sebavedomého človeka, ktorý sa dokáže postaviť sám za seba, je fakt náročné! Dovoľujem si tvrdiť, že už teraz sa uberáš cestou super-rodiča, že vyhladávaš nové informácie, ako robiť veci inak. 

Dnešná doba je výnimočná dostupnosťou informácií. Je to ale aj veľmi náročné, práve kvôli množstvu informácií, ktoré sa na nás valia z rôznych zdrojov. Pravdivé, aj zavádzajúce. Nápomocné, aj škodlivé. Zdravé, aj zdraviu škodlivé. 

Môžeme však vziať rozum do vlastnej hrsti a čerpať len tie múdrosti, ktoré nám osobne dávajú zmysel. Nikto nám nenúti jednostranné názory. 

Generácie na generáciu musia napredovať, stagnácia na starých názoroch a poznaniach nám neprinesie nič nové. Využime túto výhodu, napredujme míľovými krokmi oproti predošlým generáciám! 

Jednou z najdôležitejších oblastí, do ktorej môžeme priniesť obrovský pokrok napríklad samoštúdiom, je rodičovstvo. Je to podľa mňa aj absolútnym základom formovania lepšieho sveta. Už v bruchu sa totiž formuje osobnosť človeka, už tam záleží na prostredí, v ktorom sa vyvíja človek. Ako sa matka stravuje, v akom strese žije, ako vie zvládať emócie. To všetko dieťa už vníma. 

V tých najnáročnejších chvíľach, sa nám automaticky vynárajú programy, ktoré nám vštepovali ako deťom. Keď sa vyberiete touto cestou rodičovstva, automaticky otvoríte dvere do vlastnej minulosti, do vlastných tráum. Len tak dokážete skutočne odbúrať staré programy a vychovávať svoje deti inak, ako ste boli vychovaný vy. Pozitívnym prínosom bude aj vaša psychická pohoda, keď tieto traumy prijmeme a naučíte sa s tým pracovať. Nikdy však našim rodičom nič nevyčítajme, oni si svoje programy tiež museli spracovať a vo väčšine prípadov to určite robili lepšie ako ich rodičia. Robili to najlepšie, čo v danej chvíli vedeli.

Tip pre vás: Pozrite si film The Wisdom of Trauma – Múdrosť traumy od svetoznámeho doktora Gábora Maté.

Uveďme si príklad. V napätých situáciách, kedy dieťa kričí, sa vo vás môže objavovať program “plač nie je žiaduci”, a v každej vašej bunke sa ozýva program “zastaviť okamžite plač!”! Ako prvé by ste reflexne najradšej dieťa udreli (najmä ak ste aj vy schytavali bitku za každý plač), alebo po dieťati začnete kričať, aby prestalo kričať (cítite ten paradox, že?), a podobne. S deťmi sa však dá spolunažívať aj bez toho večného bojovania. Pretože takáto vojna nevedie k žiadnemu víťazstvu, ba práve naopak. Takouto výchovou sa vzďaľujeme od našich ratolestí. Buď sa od nás odvrátia najskôr ako to pôjde, alebo vychováme “poslušného” zamestnanca, ktorý si nikdy nepovie o navýšenie platu, prípadne sa nechá fyzicky či psychicky týrať partnerom, alebo naopak ono bude násilné k ľuďom. 

Po nejakej tej knižke o rodičovstve sa už pravdepodobne na žiadneho človeka nepozriete tak ako doteraz. Pochopíte, že nikto sa nerodí zlý, agresívny, depresívny, či sústavne negatívny. Je to detstvo, ktoré nás formuje. V hlavnej réžii: rodičia. Neskôr samozrejme celkovo spoločnosť, v ktorej žijeme. 

Detstvo by sme nemali brať ľahkovážne. Nie nadarmo sa hovorí, že deti sú budúcnosť. Veď to tak je. My rodičia formujeme novú budúcnosť, a túto úlohu by mali brať všetci rodičia zodpovedne. 

Poďme sa však pozrieť na konkrétne tipy na knižky o rodičovstve!

1. “Neposlušné” deti neexistujú 

Táto kniha je môj favorit. Oslovila ma už názvom. Je to totiž veta, ktorú hovorím už dlhé roky. Neexistujú neposlušné deti, iba nepochopené. 

Autorka Kate píše svoje tipy a stratégie aj s ukážkami zo života, ako inak ako z pohľadu rešpektujúceho a vnímavého rodičovstva. Jašterica, pavián a sova. V tejto knihe sa tieto tri zvieratká spomínajú nespočetne veľakrát, preto sa mi pri tom názve knihy hneď vynoria tie tri zvieratká :D. Autorka totiž prirovnáva vývinové fázy mozgu dieťaťa k týmto zvieratám a samotný mozog k stromu baobab. Nemohla to vymyslieť údernejšie, ľahko si to človek predstaví. Je teda naozaj veľmi jednoduchá na čítanie.

Ak máme pochopiť naše deti, mali by sme, podľa mňa, porozumieť tomu, ako funguje ich mozog. Potom dokážeme pochopiť, že naše dieťa nás nevydiera svojim plačom, nehádže sa o zem, aby nás strápnilo pred ľudmi, a pod. 

“Ženy potrebujú vedieť, že už počas prvých týždňov tehotenstva ovplyvňujú nielen fyzický rast svojho dieťatka, ale aj vývin jeho mozgu. Tento vývin sa začína v maternici, pokračuje v detstve a tieto vplyvy sa podpíšu na tom , aký dospelý z dieťaťa vyrastie.” (z knihy “Neposlušné” deti neexistujú)

2. Samostatné dieťa, alebo Ako sa stať lenivou mamou

Túto knihu by si mali prečítať všetci rodičia, ktorí majú pocit, že sú starostlivosťou o dieťa úplne pohltení. Veľmi často to môže byť aj tým, že deťom nedoprajú samostatnosť, keď už sú na to pripravené. Nenechajte sa zmiasť názvom knihy, tu nejde o to, že by nás niekto nabádal stať sa lenivým rodičom. Spočiatku to práveže môže byť trošku aj náročnejšie ako všetko robiť za deti ako doteraz. Keď však dáme dieťaťu priestor na samostatnosť, dávame mu priestor na rozvoj. 

Knižka sa číta veľmi ľahko, je plná milých ilustrácii a usmevných, ale hlavne poučných, situácii zo života. 

Možno si hovoríte, že “pfff, toto nie je pre mňa, ja maximálne podporujem samostatnosť svojho dieťaťa…”, ale ja si myslím, že si každý nájde niekoľko “aha” momentov v tejto knihe. 

3. Moje vymodlené dieťa ma privádza do zúfalstva 1 a 2

Tak hlúpy názov, že sa mi nepáči ju mať na poličke. Ale je skvelá! Ani neviem, ktorá časť je lepšia. Ja vrelo odporúčam obe. Dvojka je hlavne pre deti od 5 do 10 rokov, ale sú tam aplikovateľné tipy už pre mladšie detičky. 

Čo sa naučíte z prvej časti? Prvá časť je určená pre rodičov deti vo veku od 0 do 5 rokov. Naučíte sa napríklad o detskom hneve, prečo dieťa hryzie, o tých našich pocitoch (hlavne hneve), čo znamená drzá grimasa, o samostatnosti, ale nájdete aj tipy a triky na každodenné konflikty, napríklad keď vám dieťa stále uteká, nenechá sa prebaliť, každé jedlo končí na zemi, nechce sa obliekať, a tak ďalej. 

“Ak vnímame vlastné deti ako hľadanie riešenia, a nie ako najväčších nepriateľov, tak sa to nejako dá!” (Moje vymodlené dieťa ma privádza do zúfalstva 2)

Čo sa naučíte z druhej časti? Druhá časť je pre rodičov detí vo veku od 5 do 10 rokov, no ako som už spomínala, je veľmi prínosná aj pre rodičov mladších detí. V tejto knihe je pekne popísané, ako na potreby našich detí. Že krvopotne sa snažiť dať vždy každému dieťaťu zo všetkého rovnako, vlastne nie je vôbec tak spravodlivé ako sa môže na prvý pohľad zdať. A aj tak môže dôsť k žiarleniu jedného z detí. Nedozviete sa ale iba o potrebách detí, ale o potrebách ľudí všeobecne. Možno vďaka tomu ľahšie pochopíte manžela/manželku, alebo dokonca samy seba.

Po štyroch/piatich rokoch začína byť naozaj výzva aj obyčajná komunikácia s deťmi. Dá sa vôbec vyvarovať tzv. vzdoru? Dá sa predísť kriku, hádkam, plaču a pocitu viny a nespravodlivosti? 

Trápite sa denno-denne s domácimi úlohami? K pomoci v domácnosti alebo aspoň uprataní vlastnej izby majú odpor? Ako ich správne motivovať a nevytvoriť im k čomukoľvek negatívnu asociáciu? Tejto knižke som sa veľmi potešila, jedna z mála ktorá rieši aj takéto staršie deti.  A je vážne dobre napísaná.  

4. Klub nerozbitných detí 

Vydarená knižka od slovenskej autorky Slávky Kubíkovej, ktorá vám knižkou dá 7 užitočných darov, aby sa z vašich detí stali nerozbitné. 🙂 Nerozbitné deti sú také, ktoré nie sú závislé od technológií, majú rodinu a komunitu, kde sú bezpodmienečne prijaté, sú prirodzene spojené s kultúrou a umením, pretože to nesmierne rozvíja ich mozog a majú dobré charakterové vlastnosti. A ako toto všetko dosiahnuť, sa, samozrejme dozviete v tejto knižke. 

Viete, čo sa mi najviac páči na čítaní takýchto rodičovských knižiek? To odľahčenie 🙂 Pretože, prepáčte mi tú úprimnosť, ale väčšina rodičov sme premotivovaní. Máme pocit, že dieťa je absolútne neschopné. Máme potrebu ho obliekať, kŕmiť, umývať, vymýšľať mu program, sedieť s ním nad úlohami, riešiť za neho konflikty s rovesníkmi, vieme lepšie kedy mu je teplo, kedy zima, kedy musí byť obuté, kedy má spať a kedy jesť. Zoznam je pridlhý. Rodičia behajú na ihrisku za potomkom, hovoria mu ako sa má hojdať, ako sa hojdať nemá, ako sa používa šmykľavka, majú histerické hádky s dieťaťom, ak sa nedajboh vyzuje. 

Bola som podobná, preto pre mňa bolo úžasne odľahčujúce čítať tieto knihy, kde je na základe odborných štúdií vysvetlené, ako dieťaťu funguje mozog a ako mu náramne prospieva voľnosť a zodpovednosť samého za seba. Rodičia si vlastne sami robia robotu navyše svojou prehnanou starostlivosťou. Zrazu má človek viac času trochu vypnúť mozog. Nech sa na ihrisku hrá ako chce, ak nikoho okolo seba neobmedzuje.

Stále sa však vo mne v ťažších momentoch, kedy je toho na mňa jednoducho priveľa, ozývajú rodičovské vzorce od mojich rodičov. Milujem ich a nič im nevyčítam, pretože viem, že robili to najlepšie čo vtedy vedeli, a viem, že každá ďalšia generácia je tu preto, aby veci robila lepšie. Všetko sa vždy bude dať lepšie :). No keď tie ťažšie obdobia prídu, rada sa k týmto knižkám vraciam a otvorím si kapitolu, ktorú si potrebujem pripomenúť. A doslova za 1 večer som potom opäť nakopnutá novou energiou vnímavého rodiča. 🫶🏻

Ďalšie knihy, ktoré mám na zozname ako odporúčania od iných mamičiek (väčšinou mamičky s odborným zameraním na psychológiu):

1. Omezujíci mateřska láska – túto mám rozčítanú. Je to stará kniha a vysvetľuje zdravé hranice medzi láskou a chorobným lipnutím na dieťati.
2. Toto mali čítať naši rodičia 
3. Psychológia pre milujúcich rodičov – mala som ju doma niekoľkokrát a nedokázala som ju čítať. Je skutočne plná faktov a múdrostí, no pre mňa jednoducho nie je pútavo napísaná. Ale to som ja. Ak máte radšej fakty, tak je to ideálny začiatok pre vás. 
4. Kruh bezpečného rodičovstva
5. Olívia
6. Maminko, nekřič
7. Prečo sú dánske deti šťastné