Po pôrode prvej dcérky (2019) mi začalo dochádzať, že svet nespeje dobrým smerom, a že ja nechcem byť tá, ktorá pláva s prúdom. Od začiatku rodičovstva je mi proti srsti hláška “Vychovávali nás takto naše mamy, a sme tu”. Touto hláškou sa nedostaneme zo zabehnutých koľají starých rodičovských vzorcov, ktoré vedú k stále narastajúcim civilizačným ochoreniam. A to stále v nižšom veku. Dostaneme sa z toho, keď sa chopíme zodpovednosti za naše deti a ich zdravie. Iba my rodičia môžeme veci zmeniť. Každý jeden z nás. Len tak sa bude spoločnosť posúvať vpred a nie stagnovať. A to v každej sfére, nie iba čo sa zdravia týka. Je na nás vychovať zdravých, sebavedomých, rozumných a láskavých ľudí.

Všetko sa to začalo pôrodom prvej dcérky

Môj prvý pôrod bol veľmi náročný, a rekonvalescencia nebola o nič jednoduhšia. Bohužiaľ od lekárov som sa nedočkala žiadnej pomoci, napriek tomu, že som mala zaplateného pôrodníka. To je však debata na dlho. O mojich pôrodoch si môžeš prečítať v samostatných článkoch.

U pediatričky to pokračovalo. Takmer na každý problém, bez poriadneho vyšetrenia (rozumej: iba pohľadom), automaticky predpisovala kortikosteroidy. Nuž, veľmi rýchlo som sa zobudila, že tadiaľto cesta nevedie. Preto som začala preberať zodpovednosť za zdravie svojho dieťaťa, a začala som sa zaujímať o telo ako celok. Týmto v žiadnom prípade nechcem dehonestovať zdravotníkov. Zachraňujú životy a za to im patrí veľký rešpekť.

Odvtedy sa však vzdelávam v oblasti zdravej životosprávy, alternatívnej liečby a prírodnej starostlivosti o telo. Všade okolo mňa je stále narastajúci počet mamičiek, ktoré tápu v prvých príkrmoch, v staroslivosti o pokožku dieťaťa, ale i o seba samu. Stále viac mamičiek rieši rôzne intolerácie detí, ekzémy, alergie… je čoraz vzácnejšie nájsť dieťa bez zdravotných ťažkostí či slabej imunity. A to ma usmernilo v mojej životnej ceste. Rozhodla som sa, že chcem pomáhať k dosahovaniu zdravšej budúcnosti národa už od útleho detstva, dokonca od samotného oplodnenia.

Výživové poradenstvo a koučing pre tehotné a dojčiace ženy a deti

Nechala som sa viesť životom a ten ma doviedol k získaniu certifikátu výživového poradcu. Ďalej sa vzdelávam v oblasti výživy pre tehotné a dojčiace ženy a detičky. Moje vzdelávanie však tým určite nekončí. Vybrala som si v mojich 32 rokoch dôležitú kariéru a mienim ju brať extra zodpovedne. Mojím cieľom je posúvať poznatky v oblasti výživy a starostlivosti o telo ďalším a ďalším aktuálnym, či ešte len budúcim/ nastávajúcim, rodičom. Mojím cieľom je prispieť k zastaveniu nárastu civilizačných chorôb u stále mladších ľudí. Zdravie dieťaťa budujeme už pred samotným splodením, preto aj keď ešte neplánujete dieťatko, kľudne ma môžte kontaktovať, aby som vám pomohla vo vyčistení a vyživení tela. Poďme budovať zdravý národ! Píš, volaj, som tu pre teba!

Absolvované kurzy a školenia

• Poradca pre výživu a suplementáciu (10/2022 – 05/2023)
• Výživa detí (06/2023)
• Výživa žien počas tehotenstva a dojčenia a výživa detí (06/2023)
• Medzinárodná odborná konferencia – Zelené potraviny (2023)

The post O mne first appeared on slaskouniki.sk.

The post O mne appeared first on slaskouniki.sk.

 Čo-to som už pred tým o tom videla na Facebooku v rôznych skupinách, hlavne výsledky na riziko downovho syndrómu zhruba okolo 1:250, že to ešte nemusí nič znamenať. Samozrejme, treba vyzdvihnúť, že môže. Ale reálne som nevedela nič o skriningových testoch, a kebyže mi vyjdú dobré výsledky, tak sa od gynekologičky ani nedozviem, že ich robila. 

Čo sú prenatálne skríningové testy?

Je to skríning vývojových a chromozómových chýb plodu. Zisťuje sa súborom vyšetrení, ktoré musia byť spravené v správny čas. Veľmi jednoducho povedané: na základe výsledkov týchto vyšetrení počítač “vypľuje” výšku rizika. Tieto vyšetrenia sa robia v kombinácii, aby sa dosiahla vyššia miera záchytnosti a menej falošne pozitívnych výsledkov.

Skríning v prvom trimestri

V 10. tt (týždni tehotenstva) vám odoberú krv na HCG + PAPP a v 12. tt gynekológ spraví ultrazvukové vyšetrenie NT+NB (NT = šijové prejasnenie: meria sa šírka nahromadenej tekutiny v oblasti šije plodu a NB: prítomnosť nosovej kostičky)

Skríning v 2. trimestri

V 16. – 18. tt sa robia genetické testy – triple test, a okolo 20. tt sa robí veľký ultrazvuk.

Gynekológ má vraj povinnosť pacientku informovať o týchto testoch, pretože má právo ich odmietnuť. Mne gynekologička nič nikdy nevysvetľovala, spravila odber, nekomentovala, na otázky odpovedala tónom akoby som ju otravovala, a ani v 20tt nevidela vraj či je to dievča alebo chlapec.

Ak potrebujete viac informácii k tomu, na tejto stránke som našla detailné info.

Ako to teda u mňa prebiehalo?

Sestrička z gynekológie mi zavolala 15 minút pred koncom svojej pracovnej doby () s oznamom, že mám zlé výsledky zo skríningu, ale nemôže mi povedať o čo sa jedná, zajtra je piatok, to majú dovolenku a pondelok je sviatok, tak utorok si to môžem vyzdvihnúť . Čo k tomu prístupu povedať?! Nekomentujem. Pýtam sa jej: “A čo dnes?! Ja nevydržím čakať 4 dni!”… jej odpoveď: “Teraz je tu posledná pacientka, viete prísť do 15 minút? Ale teda nie neskôr” …

Auto som akurát v ten deň nemala k dispozícii, gynekologičku som mala vrámci Dunajskej Lužnej, ale teda 10 minút svižným krokom a ja som mala ešte aj dcérku Elinku, ktorá bola len v nohavičkách. 

Srdce mi bilo ako o život, rýchlo som natiahla na nás nejaké oblečenie, šupla som Elinku do kočíka a utekala som do zdravotného centra. Znie to jednoducho, ale s 2,5 ročným dieťaťom ani nie. Má milión otázok, a keď nemá všetko vysvetlené detailne, tak nie je velmi ochotné spolupracovať. 

Udychčaná som konečne došla a našťastie som ich stihla.

Tesne predo mnou odchádzala posledná pacientka. Vošla som dnu, sestrička mi len posediačky podávala štós papierov: “Treba s tým ísť na genetickú konzultáciu, na prvom papieri máte všetky informácie.”

Pozerám na prvý papier, veru je tam detailne, kde mám ísť, do Medirexu, ako sa tam parkuje, atď. Na tomto si dali záležať…

Pýtam sa: “A čo konkrétne je zle? Čo sú to tie skríningové testy a kedy sa robili? Vôbec som nebola informovaná o tom.” 

Sestrička mi ozrejmila, kedy cca sa robili, a že prvé som mala negatívne, ale tieto druhé boli pozitívne. Nepovedala, čo sa zisťuje, nič bližšie. Ešte dodala: “viac vám k tomu nemôžem povedať ja ani pani doktorka.” .. pýtam sa, či sa nemôžem aspoň porozprávať o tom s doktorkou? “Nie, nedá sa.” 

Keď sa nedá, tak sa nedá. V tom momente mi bolo jasné, že si idem hľadať novú ambulanciu. 

A ešte čerešnička na torte! 

Sestrička tam má len tenkou stenou oddelenú časť ordinácie, kde má umývadlo, kávovar, a pod. Asi tak 3×1 m. V momente, keď som za sebou zatvárala dvere, sa ztade ozvala doktorka, po maďarsky sa prihovorila sestričke. To naozaj?! Ona sa vážne schovávala predo mnou a čakala, kým odídem?! Tehotnú ženu nechajú len tak v tom, že má zlé výsledky a nemajú záujem sa s ňou baviť?! Bravó MUDr. Hegyi Zsuzsanna! 

A tak sme sa s Elinkou pobrali domov. Nevydržala som a hneď pred budovou som otvorila papiere, i keď som si myslela, že z toho ja nič nevyčítam, no veľmi rýchlo som našla problém. Svietilo tam: “Zvýšené riziko Downovho syndrómu 1:19” . Kompletne celá som ztuhla. Pochytila ma neskutočná panika. Naozaj som vedela len toľko o tom, že 1:250 je už vyššie riziko, ale stále to može byť OK. (Aj keď nemusí, ale aspoň je veľká šanca). 

Doma som hneď začala pátračku.

Snorila som po internete a zavesila som príspevok v skupine Januárovky (skupina žien na Facebooku, ktoré rodili v ten istý mesiac ako ja Elinku) s otázkou, či sa to niektorej stalo. A prišlo dosť veľa odpovedí, aj som toho celkom dosť veľa našla po internete. Chlácholili ma ženy, že to nemusí nič znamenať, ich známe mali aj 1:2, 1:3 a pod. a majú zdravé dieťatko. A zároveň sa našli aj také, ktoré poznajú prípad, kedy vyšli negatívne oba skriningy, DS viac ako 1:10000 a dieťatko sa narodilo s downovým syndrómom. 

O týchto testoch som si hlavne zistila, že sú neuveriteľne nepresné, v niektorých štátoch sa vôbec nerobia, ba dokonca ani niektorí slovenskí gynekológovia to nerobia štandardne. 

Všetko musí byť presne odmerané, v presný termín a aj tak môže existovať dôvod, prečo výsledky môžu byť skreslené. Nech som nad tým akokoľvek premýšľala, stále bola v mojej hlave otázka: “ale čo keď u mňa to nie je ok?”… vždy som túto myšlienku prijala a pustila som ju rýchlo preč, a to myšlienkami na to, že Nikolka je zdravá. Pretoze to tak proste je. Pretože som spravila maximum pre to, aby sme boli obaja zdraví pred splodením, a aby bolo moje telo pripravené poskytnúť zdravé prostredie pre vývin dieťatka.

Rodinná anamnéza

Druhá vlna mojej paniky nastala v momente, keď som si spomenula na jedného člena rodiny z manželovej strany. Bratranec s downovým syndrómom a množstvom ďalších diagnóz.

Keď nemenovaný gynekológ odporúčal potrat … 

V piatok som bola navštíviť maminu. U nej som volala kade-tade a obe sme zháňali špecialistov, ktorí majú vhodné stroje na detailný ultrazvuk. Mama sa dovolala jednému známemu, gynekológovi už na dôchodku, a ten ju veľmi znepokojil. Zložila a všetko mi povedala. Jeho jasným odporúčaním bol potrat. Že takéto vysoké riziko, v rodine downov syndróm, že to nie je čo riešiť. No tak toto znepokojí každého. Ale ako sa niekto opováží dať takýto krutý verdikt cez telefón?! To mi do dnešného dňa nie je jasné. K pozitívnemu mysleniu mi to nepomohlo, ale snažila som sa udržať. 

Človek musí vedieť vysloviť aj najhoršie možnosti, aby ich vedel vylúčiť

Takže áno, museli sme si položiť otázku, či by sme sa vzdali bábätka, keby vyšli aj ďalšie testy pozitívne. Viete, je to trošku iné, keď pozitívny výsledok vyjde pri prvom skríningu, bábätko má cca 12 týždňov a to si často ženy ani neuvedomujú, že sú tehotné. Ale pri druhom skríningu už má cez 18 týždňov. Už kope, dáva o sebe vedieť, už je to VAŠE bábätko. Ja už som bola zamilovaná do môjho bábätka! A Stanko tiež. Obavy, kvôli skúsenosti v rodine, boli však tiež veľké. Moje rozhodnutie mi však nemohol nikto zobrať. Nedokázala by som ublížiť môjmu bábätku, nevedela by som s tým žiť.

Genetická konzultácia

Ešte štvrtok som sa objednala na genetickú konzultáciu. Objednali ma na utorok. Po internete sa však nepísalo o tom nič pozitívne. Z desiatok príbehov žien, ktoré som si prečítala, som presne vedela, že v Medirexe mi budú odporúčať amniocentézu (odber plodovej vody) a/alebo trisomy testy. A ono to tak aj skutočne bolo, sedela som tam u nich s úsmevom a vedela som presne čo mi povedia.. slušne som odmietla a odišla som domov. 

MUDr. Kotek vo Vajnoroch

Podarilo sa mi získať kontakt na výborného gynekológa MUDr. Koteka vo Vajnoroch. Tento úžasný človek mi dal termín rovno na sobotu, no upozornil ma, že v tomto týždni sono ešte nebude celkom presné a väčšinou vidno iba skutočne “silný” downov syndróm. Nevadí, aspoň niečo. V sobotu sme tam prišli celá rodinka. Bolo super, že Elinka videla svojho súrodenca na vlastné oči na monitore. Videla ako sa hýbe, otvára ústočká, bol to pre ňu zážitok. 

Pred vyšetrením sme sa s doktorom rozprávali, pozrel si výsledky a vysvetlil mi ich. Povedal, že mi vyšlo vysoké riziko pretože mi tam vyletela hladina HCG. 

Pri sone mi doktor všetko podrobne vysvetľoval a ukazoval: “Pozrite sem, down deti často nemajú túto nosnú kostičku, tuto ju krásne vidno, ďalej pupočník majú často iba dvojcievkový, tuto vidíte krásne 3cievkový pupočník, ďalej veľmi často majú problémy so srdiečkom, môže im chýbať 1 komora, tuto krásne vidíme všetky 4 komory. Ťažký “dowňáci” majú rovné čelo, tu vidíte zaoblené čelo.”

Napriek tomu, ako ma neustále upozorňoval, že mi nemôže nič vyvrátiť týmto sonom, tak ma nesmierne upokojil. Odchádzala som celkom presvedčená, že máme zdravé dievčatko. Áno, dievčatko! Spýtal sa, či vieme a chceme vedieť pohlavie. Ja, že by sme chceli, ale moja gynekologička mi stále hovorila, že to nevidno. No, tak pán doktor priložil sono presne na miesto medzi nohami a okamžite vyhlásil “dievčatko, na 100 %”.. aj presne vysvetlil, na čo sa pozeráme a prečo si je istý. Nám bolo v podstate jedno, či to bude ďalšie dievčatko alebo chlapec. Ale v tomto momente som zistila, že som očividne túžila po druhom dievčatku. Neskutočne mi totiž odľahlo, až som sa chvela od šťastia.

Trisomy či Nifty?

MUDr. Kotek nám ešte vysvetlil, že keď nechcem absolvovať amniocentézu, tak sú ešte možnosti ako Trisomy testy, ale odporúčal NIFTY… Nifty totiž vraj vychádzajú asi o 30€ lacnejšie ako Trisomy complete, testujú tiež všetky chromozómy a v prípade mylného výsledku vrátia peniaze. Aký je rozdiel teda medzi tými hlavnými testami? Trisomy test obyčajný za 350 € je len na pár najčastejšie chybových chromozómov spájaných s downovým syndrómom. Trisomy complete za 530 € je na všetkých 23 párov chromózomov, je to presnejšie. A Nifty je iná spoločnosť, ponúka tiež aj základný test Nifty Basic za 350 € a potom Nifty Pro za 480 € a testujú sa všetky chromozómy. 

Premýšľala som veľmi veľa nad tými testami. Stanko trochu časom spracoval všetky informácie, viem že vedel, že potrebujem jeho podporu. Už keď som bola fakt zúfalá z toho, či si spraviť test alebo nie, tak jedného dňa vyhlásil: “Keď si presvedčená o tom, že nech by akokoľvek dopadol test, dieťa si zobrať nenecháš, tak tie peniaze radšej ušetrime. Poďme veriť, že Nikolka je zdravá.” Prijala som to, bola som šťastná za tieto jeho slová. 

MUDr. Čunderlík

Na veľký ultrazvuk sa mi podarilo dostať sa k pánovi doktorovi Čunderlíkovi. To, že je veľký odborník, mi potvrdil každý gynekológ, s ktorým som sa potom stretla počas tehotenstva. Bol aj veľmi milý a ochotný. Ostatní gynekológovia boli veľmi opatrní, čo mi “sľubujú”, za to MUDr. Čunderlík po vyšetrení vyhlásil, že podľa tohoto vyšetrenia si myslí, že sa nemáme čoho obávať. Bola som nesmierne šťastná!

Nová gynekologická ambulancia

Vybrať nového gynekológa mi trvalo celkom dosť dlho, ale nakoniec som sa rozhodla pre doktorku Sojákovú v Šamoríne. A bol to rovnako dobrý výber. Zostala som u nej aj po tehotenstve. Prvýkrát, keď som k nej prišla, tak si na mňa vyhradila čas a rozprávali sme sa. Veľa mi toho vysvetlila, a keď si pozrela papiere a videla morfologický ultrazvuk od MUDr. Čunderlíka, tak povedala, že ak on povedal, že maličká je zdravá, tak to tak aj bude. Vysvetlila mi aj, že často pri pozitívnych výsledkoch skríningu je to pre doktorov len znamenie, že sa môže objaviť tehotenská cukrovka alebo preeklampsia, a že sa tehotná viac sleduje.

Všetky ďalšie vyšetrenia a celé tehotenstvo prebiehalo bez komplikácií.

Narodila sa zdravá Nikolka

Svoj pôrodný príbeh som napísala zvlášť, preto nebudem popisovať detaily, ale teda tešíme sa z našej zdravej krásnej dcérky, ktorá sa vypýtala na svet deň pred Vianocami. Nádherný vianočný darček.

Odporúčanie na záver

Napriek tomu, že sa nám narodila dcérka zdravá, tak nenastal pokoj v mojej hlave. Stále som ju sledovala, hlavne spočiatku, keď bola taká popučená z bruška. A ani teraz, po roku, si nie som úplne 100 % istá, aj keď sa vyvíja ukážkovo. Jednoducho, mala som si dať spraviť Nifty testy. A to iba z dôvodu, aby som proste vedela. Takže, ak si v podobnej situácii, tak odporúčam zaplatiť si tie testy. Myslím, že to za ten kľud stojí.

Najväčším odborníkom na Slovensku je MUDr. Grochál v Martine. Prekvapilo ma, že veľa žien sa k nemu automaticky objednáva na morfologický skríning, už keď zistia, že sú tehotné. U neho je čakačka dosť dlhá, čiže ja keď som dostala pozitívne výsledky druhého skríningu, tak už ma tam nevedeli “vsunúť”. Takže aj toto je možnosť, objednať sa k nemu vopred, hlavne keď máte vyšší vek. Ale teda, ako som spomínala, aj MUDr. Čunderlík (BA) je odborník. Za morfologický skríning sa u neho platí 100 € (2021).

Pri vyššom veku tehotnej, alebo hocijakých pochybnostiach, si rovnako môžete vyžiadať platené trisomy testy preventívne, okrem už spomínaného sa môžete dozvedieť aj pohlavie bábätka už cca v 13.tt.

Prajem každej z vás zdravé dieťatko. Kľudne sa pýtajte, ak máte otázky.

The post Ako pozitívny výsledok prenatálneho skríningu otestoval moju pozitivitu first appeared on slaskouniki.sk.

The post Ako pozitívny výsledok prenatálneho skríningu otestoval moju pozitivitu appeared first on slaskouniki.sk.

Bohužiaľ nepatrím k maminkám, ktoré by vedeli nakojiť aj susedove deti. Keď sa narodila Elinka, kojenie bolo spočiatku extrémne náročné, ale považovala som to za svoju povinnosť, aby dostávala materské mlieko. A preto mi ani na chvíľu nenapadlo vzdať sa. Po dlhých mesiacoch sa mlieko ustálilo a kojila som ju takmer 2 roky. Nie je to dlho, ale ani krátko. Všetky problémy som však pripisovala tomu, že sa narodila sekciou, nekonal sa žiadny bonding, týždne som sa trápila ešte aj so zápalom močových ciest, a celé to obdobie po pôrode bolo pre mňa extrémne psychiky náročné (na sekciu som totiž nebola pripravená ani v zlom sne). 

Dojčenie Nikolky

Kojenie druhej dcérky som brala ako samozrejmosť . Až príliš sebavedomá som bola. Veď som predsa jedno dieťa už odkojila, beriem omega 3, vitamíny a “zelenáče”, porodila som prirodzene bez medikamentov, a v kontakte koža na kožu som ju mala asi 4 hodiny po pôrode! A tak sa stalo, že ma sebavedomie zaslepilo! Nikolka začala chudnúť!! Dula a laktačná poradkyňa Andrejka Mikušová nás navštívila hneď na druhý deň, ako som jej napísala svoje obavy. Doniesla mi požičať váhu a moje obavy sa potvrdili! 

Nikolka sa narodila s krásnou váhou 3800g, u doktorky na prvej kontrole mala 3550g a 2 týždne po pôrode iba 3430g. Andrejka mi poradila všetky tie tipy a triky na zvýšenie tvorby mlieka. Bolo toho strašne moc. Cítila som sa frustrovaná, pretože viacero vecí som už dodržiavala a prišlo mi zvláštne, že tvorba sa stále znižuje. Nikolku som mala stále pri sebe, celý deň sa len kojila, ale v noci veľmi tuho spala. Nedalo sa ju zobudiť, o mlieko nemala najmenší záujem. A bola som presvedčená, že keď sa celý deň kojí, tak večer si môže pospať. Lenže ona prespala aj 7 hodín v noci. 

Akonáhle som zistila že chudne, tak som ju v noci začala budiť. Čo nebolo jednoduché. Zobudila sa len na to, keď som jej odhalila nožičku, lebo bola citlivá na chlad . Dodržiavala som rady od Andrejky a už na druhý deň sa tvorba začala zvyšovať. Ale vôbec nie nejak veľmi, no dosť na to aby mala dostatok mokrých plienok. Keď som upustila od niečoho z tých rád, tak som to hneď pocítila na tvorbe. 

5 mesiacov po pôrode

Teraz som piaty mesiac po pôrode a konečne nebojujem o každú kvapku. Kojenie nie je taká samozrejmosť, ako by sa mohlo zdať. V dnešnej uponáhľanej dobe ani tie najprirodzenejšie veci nie sú automatické. To je dobré mať na mysli a preventívne dodržiavať už od pôrodu niektoré tipy. A ktoré sú tie najlepšie? Poďme sa na ne pozrieť. Ale pamätaj, že to že dodržiavaš 1-2 z toho niekedy nestačí na dostatok mlieka. Treba sa do toho poriadne oprieť . Jasné, každá máme kamošku, ktorá nič z toho nedodržiavala a mala dosť mlieka. Ale pre ne nie je tento článok,.. ony si možno nájdu inú tému, pretože ver mi, VŠETKY mamky sa s niečim trošku potrápime.

1. Zdravá životospráva, zdravé tehotenstvo

Jedným z prvých a najdôležitých faktorov, ktoré ovplyvňujú tvorbu mlieka, je samozrejme tehotenstvo a pôrod. Dojčenie je ešte náročnejšie pre telo ako tehotenstvo, preto ho pripravujeme už vopred tým, že mu dodávame dostatok tekutín, vitamínov a živín, ideálne 100% prírodné. Ja som brala pravidelne, už pred počatím, kvalitné omega 3, zelený jačmeň a chlorellu. V tehotenstve som zvyšovala dávky. Vďaka tomuto som sa vyhla užívaniu syntetických vitamínov a liekov, ktoré negatívne ovplyvňujú (nielen) tvorbu mlieka. Snaž sa vyhnúť liekom a syntetickým vitamínom (napr. syntetické železo som druhé tehotenstvo nemusela brať vďaka zelenému jačmeňu a chlorelle). Samozrejme, ak to tvoj zdravotný stav dovoľuje.

2. Prirodzený pôrod 

Lieky a epidural 

Ja som sa rozhodla, že chcem rodiť prirodzene, bez akýchkoľvek medikamentóznych zásahov. Mala som to aj v pôrodnom pláne a pôrodný personál v Ružinove (BA) to akceptovali. V mojom prípade išlo aj o to, že po sekcii sa neodporúča žiadny zásah, pretože každý jeden neprirodzený zásah zvyšuje riziko komplikácií.

Medikamenty počas pôrodu však ovplyvňujú aj prvé prisatie. Bábätko je oťapené liekmi proti bolesti a po pôrode radšej spinká ako by malo akčne hľadať mliečko.

Vaginálny pôrod alebo cisársky rez?

Ak zvažuješ sekciu a nemáš na to zdravotné dôvody, tak je veľa dôvodov, prečo si radšej vybrať vaginálny pôrod. Mne stačili tieto hlavné tri benefity: 1. Lepšia imunita bábätka, 2. Ľahšie spustenie laktácie, 3. Rýchlejšie hojenie. 

Odporúčam knihu Hypnoporod. Je v nej všetko potrebné krásne popísané. Vďaka nej som bola pri druhom pôrode sebavedomá, nenechala som sa ovplyvniť ani lekármi, vedela som čo chcem a prečo to chcem. Ale musím upozorniť, že čo sa týka pôrodu čisto podľa hypnopôrodu, tak sa priprav na to, že naše pôrodnice sa k tomu vobec neprikláňajú. Niektoré veci sa ti v našich pôrodniciach jednoducho nepodarí uplatniť- napr. pôrodné dýchanie, aromaterapia, dokonca bonding (kvôli malému počtu pôrodných boxov), pôrod do bazéna, súkromie a iné. 

3. Bonding 

Ideálny scenár pre spustenie laktácie je, že bábätko priložia mamičke na hruď okamžite po pôrode a nechá sa bábätko postupne dopracovať k bradavke pomocou holých ručičiek. Všetky potrebné lekárske úkony sa robia s bábätkom na matkinej hrudi. Bábätko ani nenarastie a ani nepriberie za najbližšie 2 hodiny. Nemal by byť problém s ich neskorším zápisom do počítača, ale bohužiaľ v slovenských pôrodniciach je realita iná. Aj pre toto je dôležité napísať si pôrodné a popôrodné želania a odkonzultovať vopred so svojim pôrodníkom alebo s personálom pôrodnice, ktorú si plánujeme vybrať. 

Hormóny, ktoré sa vyplavujú, keď máme bábätko na sebe, napomáhajú okrem prirodzenému prisatiu sa, aj k rýchlejšiemu vypudeniu placenty, k ľahšej adaptácii dieťatka na svet, k správnej termoregulácii bábätka a pod. Bábätko funguje v dvojhodinových intervaloch a keď sa tento kontakt preruší, bábätko začína odznova a čím viac prerušení a čím dlhšie, o to náročnejšie je prvé prisatie. Samozrejme, niekedy tento kontakt koža na kožu kvôli zdravotným komplikáciám na strane bábätka alebo matky nie je uskutočniteľný. Blbé je, že na Slovensku často ani z kapacitných dôvodov (náš prípad ).

4. Pri kojení nejde o čas – dojčenie na požiadanie 

Zabudni na hodinky. Nie, dojčené bábätko nepapá presne každé dve hodiny a taktiež nepapá maximálne 10 min z jedného prsa. Neexistuje jednotný čas na trávenie materského mlieka, ani v rýchlosti nasýtenia sa z jedného prsníka. Niektoré bábätká sa nasýtia na 2 hodiny, niektoré na 15 minút. Aj keď sa pri poslednom dojčení nasýtilo bábätko na hodinu, neznamená to, že aj ďalšie sa nasýti na hodinu. Môže slabšie ťahať a vydrží len 15 minút. Netreba pozerať na hodiny a tíšiť bábätko inými spôsobmi len preto, lebo “ešte nie je čas na mlieko”. Ponúkni prso keď vidíš známky hladu (vyplazovanie jazýčka, otváranie úst ako rybka, ruky v päsť alebo keď si dáva ručičky do úst). Nečakaj na plač, veď ani ty nečakáš s jedlom, kým kričíš od hladu. 

Takto docieliš dojčenie na požiadanie a tvoje telo bude vedieť, koľko mlieka potrebuje tvoj mini človiečik. Priprav sa na to, že minimálne prvých 12 týždňov budeš v podstate len dojčiť. Mne rozhodne pomohlo, že som bola psychicky naladená na to, že prvé tri mesiace po pôrode sú akoby štvrtým trimestrom tehotenstva a bábätko ma potrebuje pri sebe. Dieťa sme si spravili preto, lebo chceme naplniť svoje srdcia a vychovať zdravé deti (okrem iného). 

Pozor na príliš dlhé pauzy medzi dojčením 

Aj keď sa hovorí, že bábätko netreba budiť na dojčenie, z vlastnej skúsenosti radím, aby si si dala pozor na príliš dlhé pauzy. Neviem, akým zázrakom, moje dieťa hneď po pôrode vedelo kedy je noc a spala aj 6 hodín vkuse. Doma spala aj 7 hodín. A to je priveľa. Navyše v noci, v čase najvyššej produkcie mlieka, moje dieťa vlastne hovorilo prsiam, že o mlieko vôbec nestojí. Akonáhle som ju budila, zvýšila sa produkcia. Ak spí iba 3-4 hodiny, tak by som si len odstriekala a po prebudení jej podala striekačkou. Len aby sa stimulovali prsia.

Upozornenie: Ak ti mlieko strieka všetkými smermi, prsia máš naliate a bábätko spokojné, nasýtené, určite si zbytočne neodsávaj a neodstriekavaj mlieko. Zbytočne tým ešte viac zvyšuješ produkciu, to je potom začarovaný kruh- chceš uľaviť prsiam, tak si odsaješ aj medzi dojčením, ale tým sa zas len zvýši produkcia. Tento článok je určený pre také ženy ako ja, ktoré bojujú za každú kvapku mlieka, resp. ako tomu predísť. 

5. Obráť sa na pomoc laktačnej poradkyne pred pôrodom 

Podľa mňa by malo byť pravidlom, že si tehotná žena nájde laktačnú poradkyňu ešte pred pôrodom, tak ako si hľadá pediatra. Môže sa stať, že lekári a sestričky v pôrodnici prehliadnu, že máš problém s dojčením. Ale keď hneď po pôrode vás príde skontrolovať laktačná poradkyňa, tak predídete problémom ako zlé prisatie, problémové uzdičky, a pod. Vyberaj však dôsledne a daj aj na sympatie, ktoré cítiš voči tej osobe, stretni sa s ňou pred pôrodom. Budete riešiť ozaj citlivé témy, musíš sa cítiť komfortne, že sa bude pozerať ako dojčíš, skontroluje bradavky a bude sa dotýkať tvojho pár dňového bábätka (na kontrolu uzdičiek). 

Pri prvej dcérke som si nevybrala veľmi dobre. Bolo to však narýchlo už pár dní po pôrode. Teraz pri druhej som mala šťastie, že sa z kamošky stala dula a laktačná poradkyňa. Pomáhala mi už dávno pred tým, ako sa pre túto cestu rozhodla. Je to anjel na zemi a vrelo ju odporúčam! Pôsobí pre (budúce) mamičky v Bratislave, Senci a okolí.

Andrejka Mikušová andrejka.mikusova@gmail.com

Link na facebook profil:

• Facebook

6. Bylinky na podporu laktácie

Senovka grécka a Benedikt lekársky sú účinné kombo nielen na zvýšenie tvorby, keď už nastane problém, ale aj ako prevencia. Andrejka mi to stále pripomínala ale ja som neverila, že to potrebujem. Myslela som si, že sa to užíva až keď je potrebné navýšiť tvorbu mlieka. Omyl! Keby som náhodou, veľkým omylom, mala mať ďalšie dieťa, tak určite by som tieto bylinky užívala hneď po pôrode aspoň 2x denne 2 kapsulky.

Pri užívaní byliniek sa však poraď so svojou laktačnou poradkyňou. Problém v nízkej tvorbe môže byť aj inde a tieto bylinky niekomu nemusia robiť dobre. Niektoré detičky na ne dokonca reagujú nechuťou.

7. Zavinovačka – áno či nie?

Pri Nikolke som už vedela, že toto mi do povinnej výbavy vôbec netreba. Zavinovanie detí je dosť účinné na dobrý spánok bábätiek, to vidím vo svojom okolí. Ale pri dojčení je to kontraproduktívne. Zavinutie ručičiek bráni prirodzenému reflexu bábätka, vďaka ktorému sa budí na dojčenie. Budí sa preto menej často, čo spôsobuje nižšiu tvorbu ako by potrebovalo.

Nikolku mi po pôrode zobrali na 15 minút, utreli ju, obliekli a zavinuli. Skoro ma porazilo, keď som to videla! Ja som ešte mala mať totižto bonding, ktorý mi prerušili kvôli nedostatku pôrodných boxov a presunuli ma na izbu. Tak som si ju rýchlo vybrala a šup na hruď. Hnevalo ma to, pretože som nejaké poranenia mala a nevládala som ju vyzliecť do plienky, tak som sa ju snažila maximálne odhaliť. Až po hodinke alebo viac som ju vyzliekla. Kvôli tomu prerušeniu sa ani neprisala sama bez pomoci.

8. Vnímavé dojčenie  

Ovoniavaj, hladkaj, precíť tú radosť z toho, že už máš svoje bábätko v náručí. Pri druhom (a viac) bábätku sa môže stať, že nás staršie dieťatko zamestnáva viac a tak sa ani pri kojení nevenujeme iba bábätku. Treba poslať impulzy do mozgu aj ďalšími zmyslami – čuch (vôňa bábätka), hmat, sluch (ako bábätko hltá), zrak (pohľad na bábätko ako pije naše mliečko). Precíť ten krásny kontakt. 

9. Spánok – čím bližšie tým lepšie

Pri Elinke som sa prvých pár týždňov snažila o to, aby spala v postieľke. Kojiť po ležiačky sa mi i tak nedalo po sekcii. Ale nevydržalo nám to dlho. Aj keď zaspala na prsku, po preložení sa zobudila. A tak skončila s nami v posteli. 

Pri Nikolke som nemala veľké jazvy, ktoré by mi bránili kojiť po ležiačky, ani boľavé bradavky (aspoň nie tak, aby to bránilo v častom dojčení) a tak už od prvej noci po pôrode spíme spolu. Keď som zistila, že chudne, okrem budenia som si k nej ľahla ešte bližšie a spali sme tak že moje prsia mala hneď “k dispozícii” . Je úžasné, ako mi tá blízkosť nalievala prsia, a zároveň Nikolku budila vôňa mliečka (už pár nociach).

Aké má výhody spoločný spánok? 

Asi nespočetné množstvo výhod! Od psychických, cez duševné až po fyzické- napr. kvalitnejší spánok všetkých, pozitívny vplyv na rozvoj dieťaťa, budovanie dôvery. Ale spoločný spánok je aj dobrou prevenciou proti SIDS. 

Hrozí udusenie bábätka?

Mnohé mamičky sa obávajú toho, že bábätko vedľa seba priľahnú alebo zadusia prsníkom. Tragédie sa bohužiaľ dejú aj pri zdanlivo bezpečných činnostiach v živote. Preto si myslím, že mať mierny strach je zdravé a práve to nás núti byť opatrný. Pri jazde autom hrozia tiež tragédie, no to neznamená, že bábätko nikdy nikam nezoberieme autom. Budeme len opatrnejší ako inokedy a zabezpečíme ho tak, aby sa mu nič nestalo. 

To isté spravíme v posteli. Zabezpečíme, aby bábätko malo pri nás vždy dostatočný prísun kyslíku, aby sa neprehrievalo. Ubezpečíme sa, že nemáme príliš mäkký matrac a teda sa bábätko neskotúľa “pod nás”. Postaráme sa o to, aby nespadlo na zem alebo aby bolo v bezpečí od iných členov rodiny. Zároveň je absolútne vylúčené, aby matka, alebo iný člen rodiny zdieľajúci posteľ s bábätkom, užívalo akékoľvek omamné látky (alkohol, drogy, lieky na spánok).

Ak sa na to necítiš, tak to samozrejme netreba siliť. Bezpečnosť je na prvom mieste. Ale mať strach je vážne OK, lebo práve vďaka tomu sa zobudíš na všetko! 

Ako to je u nás?

Ja mám s Nikolkou taký svoj rituál na bezpečný spánok – ako ju ukladám, v akej polohe spím ja, ako dám vankúše, paplón ako uložím, všetko tak, aby som v pohode vedela zaspať. S Elinkou máme teraz ťažšie obdobie (ale ona si vyslovene pýta tatinka na noc), a viacerí mi radia, aby som Elinku zobrala k nám do postele. No a bohužiaľ na to sa už necítim, to mi už do bezpečnosti nijako nezapadá, a preto toto riskovať nebudem, kým je Nikolka malinká. Takže nech ti radí kto chce, ako chce, vždy rob tak, ako cítiš, že to bude najlepšie pre teda a tvoje dieťatko. 

Monitor dychu v spoločnej posteli?

Už som počula o tom, že niektoré mamičky si dávajú monitor dychu do postele, v ktorej spia spolu s bábätkom. Je to však celkom zbytočné. Monitor dychu reaguje na pohyb a v tomto prípade pohyb môže ísť od rodičov a dych bábätka to jednoducho nezachytáva správne.

10. Nosenie 

Prvé mesiace po pôrode sa nazývajú aj štvrtý trimester. Nedá sa chcieť od bábätka, ktoré len teraz opustilo bezpečie matkino lona, že bude hneď samo spinkať cez deň v postieľke. Naše bábätko potrebuje byť s nami, tak ako doteraz. Potrebuje to pre pocit bezpečia, inak v ňom nastávajú pocity porovnateľné so strachom o vlastný život. 

Ja som pri Elinke zvolila šatku (keď už mi to jazva dovolila), ale pri Nikolke to musel byť nosič. Elinka ma totiž často potrebovala (napr. utrieť po veľkej potrebe), potrebovala som Nikolku občas vykladať a nakladať a viazanie šatky bolo príliš zdĺhavé. S nosičom to bolo raz-dva. Čím častejšie som nosila počas dňa, o to ľahšie sa mi mlieko tvorilo. 

11. No stress

Mysli na to, že čokoľvek z týchto bodov ti nevyšlo, tak to nemusí znamenať, že nebudeš mať dosť mlieka. Ja som neporodila Elinku prirodzene, ani len vaginálne, ani bonding sme nemali, a predsa som ju kojila. Vždy sa snaž myslieť pozitívne. Naše myšlienky sú ako magnety, takže to, čoho sa bojíme, si vlastne priťahujeme. Uvoľni sa, a jednoducho koj …. No a ak mlieko aj tak odišlo, tak nezúfaj, aj tak môžeš mať zdravé bábätko! Hlavne si nič nevyčítaj, aj tak si skvelá matka! Kebyže mám bábätko na UM, tak by som kontaktovala naturopata, aby mi poradil vo výžive bábätka. Aby malo kvalitné omega 3, vitamíny a minerály. 

Zhrnutie: ako teda podporiť ľahšie spustenie laktácie?

• zdravá životospráva (samozrejme žiadne cigarety, alkohol a drogy), doplnená o kvalitné prírodné vitamíny a živiny, aby sme mali dostatok pre seba ale aj pre bábätko (kľudne ma kontaktuj pre viac info)
• najlepšie je prirodzený pôrod bez medikamentov
• Obráť sa na laktačnú poradkyňu ešte pred pôrodom 
• Neprerušovaný bonding hneď po pôrode 
• Dojčiť na požiadanie a nesledovať čas pritom 
• Nosenie bábätka 
• Bylinky Senovka grécka a Benedikt lekársky sú super na rozbehnutie laktácie 
• Nezabudni na pitný režim 
• Zabudni na zavinovačku  
• Spi so svojim bábätkom bez nejakých bariér 
• A hlavne sa uvoľni a mysli pozitívne predstavuj si už v tehotenstve ako držíš svoje bábätko a ako ho dojčíš 

The post Čo môžeš urobiť pre ľahšie spustenie laktácie? first appeared on slaskouniki.sk.

The post Čo môžeš urobiť pre ľahšie spustenie laktácie? appeared first on slaskouniki.sk.

Áno, ani ja nepatrím k výnimkám a zlatá žila ma trápila už po prvom tehotenstve. Počas neho som mala otrasné stravovanie na štýl: “ja môžem, veď som tehotná” resp. “To nie ja, to si pýta bábätko”. Už som čo-to o správnej výžive vedela, ale ešte som to na seba “nevedela” aplikovať. Veľká škoda, pretože aj Elinka mohla mať lepší štart do života a aj ja som mohla mať menej zdravotných problémov počas a po tehotenstve. Medzi nimi sa objavila aj zlatá žila. Po pôrode som už prešla na zdravšie stravovanie. Po sekcii boli tie tri dni na infúzii celkom dobrý reštart . 

Lenže odmietala som ísť s týmto problémom k lekárke. Čo už, proste mi to bolo nepríjemné. Lieky som na to tiež nechcela. Žiadny detralex ani Faktu som si nedávala. Udržiavala som to v znesiteľnej veľkosti vďaka gélu z dubovej kôry, pripadne studenými sprchami. Ani za 3 roky sa ale nestal zázrak a nestiahlo sa to žiadnymi prírodnými procedúrami či úpravou životosprávy. 

Až napokon prišlo Zinzino do môjho života 

Veru tak! Má to však svoje opodstatnenie. Omega 3 sú všadeprítomné pri základných funkciách tela. Sú v našich bunkách a keď máme nedostatok omega 3, tak je samozrejme zlý pomer omega 3 a 6 mastných kyselín v bunkovej membráne. 

Čo to znamená? Jednak to, že zlý pomer ovplyvňuje bunkovú priepustnosť- zväčša to spôsobuje, že bunková membrána je príliš tuhá a tak sa vstrebáva len minimum živín ktoré prijímame a zároveň sa bunka nevie detoxikovať, nedokáže odpad dostať von cez tuhú stenu. 

A potom je tu fakt, že omega 6 sú PROzápalové a omega 3 sú PROTIzápalové. Bez dostatku omega 3 sa v našom tele tvoria chronické zápaly. 

Preto, keď som začala užívať omega 3 od Zinzina (BalanceOil), tak sa začali diať zmeny. Na začiatku som sa otestovala na pomer omega 3 a 6 mastných kyselín. Výsledky mojich testov nájdete tu. Jedným z alarmujúcich správ bolo pre mňa, že aj kebyže denne prijmem 100 % živín, kroré moje telo potrebuje, tak len okolo 24 % vedia bunky vstrebať!

Vláknina 

Je všeobecne známe, že na liečbu hemoroidov sú potrebné vlákniny, takže som do jedálnička pridala aj tie. Ale nie hocijaké. Väčšina doplnkov s vlákninou obsahuje 1-2 druhy vlákniny. A teda nedokážu komplexne riešiť problémy. S vlákninou zo stravy je to podobné, vždy iba jednu alebo dva druhy vlákniny prijímame. 

Zinobiotic od Zinzina obsahuje významné množstvá až ôsmich druhov vlákniny. Sú to organické nestráviteľné vlakniny a pôsobia prebioticky. My ich nestrávime, ale sú krmivom pre tie dobré baktérie, ktoré produkujú tzv. butyráty (kyselinu maslovú) a tak prirodzeným spôsobom vytlačia tie zlé baktérie. 

Tým, že ich je 8 druhov, s rôznymi chemickými reťazcami, dokážu vykŕmiť tie dobré baktérie po celej dĺžke tráviaceho systému. 

Narozdiel od iných vlaknin, tieto sú aj fermentované, čiže sú tak jemné, že v malom množstve môžu aj detičky užívať. Iba pod dozorom samozrejme. Moja 3 ročná napríkad užíva so mnou trošku. Tým, že prichádza do kontaktu s rôznymi patogénmi (napríklad v pieskovisku) a virózami tak mám aspoň istotu, že sa v jej črevách neudržia.

Zinobiotic

Začala som Zinobiotic užívať počas druhého tehotenstva, pretože už nič nepomáhalo ani udržiavať to v akej-takej miere, už mi to vážne vadilo. A tak som si každé ráno konečne pravidelne zamiešala vodu so Zinobiotic práškom. Už po pár dňoch prišlo zlepšenie. Aspoň som to necítila počas dňa. Po 2 mesiacoch akoby problém celkom zmizol a tak som zlenivela v užívaní. Ale on sa len zmenšil… a tak po pár mesiacoch začal opäť robiť problémy, keďže stravu som počas tehotenstva nemala dobrú a aj pohybu som mohla mať viac. 

Až strach, že čo mi s tým spôsobí pôrod, ma donútil opäť to zaradiť do ranného rituálu. Mala som len 2-3 týždne do pôrodu. A vydržala som dodnes. Som takmer 5 mesiacov po pôrode a zlatá žila ma už dlhšie vôbec netrápi. S vlákninou však neprestávam, v našich črevách sa predsa tvorí 70 % imunity, treba ich udržiavať zdravé. 

Pitný režim 

Toto je pre mňa asi najväčšia výzva, ale pri dopĺňaní vlakniny je veľmi dôležité piť viac vody. Neviem, prečo na to stále zabúdam, ale pracujem na sebe a zlepšujem sa. Aj moje telo sa prispôsobuje a častejšie som smädná ako predtým. Predtým som aj pol dňa nič nevypila (ešte som si aj kávu dala!) a telo si stále nepýtalo vodu. 

Zhrnutie

Vo svojej podstate mi k uzdraveniu od tohto problému stačili 3 kroky: 1. BalanceOil (pretože je jediný omega 3, ktorému verím), 2. Vláknina Zinobiotic (pretože lepšie a komplexnejšie som na trhu nenašla) a 3. pitný režim (komentár k tomu asi nie je potrebný). Tieto 3 kroky však nepomáhajú len na hemoroidy, sú to základné stavebné kamene pre naše zdravie – zdravé bunky a zdravé črevá!

Rada by som ešte na záver podotkla, že nie som lekár. Ak máš problém so zlatou žilou, je vždy lepšie nechať sa vyšetretiť špecialistom, hlavne ak ti to spôsobuje bolesti, nepríjemné pocity, alebo ti to krváca.

Som za prírodné riešenie zdravotných problémov, ale v období tehotenstva a po pôrode potrebuje žena maximálny možný komfort, pretože toho diskomfortu je tam až-až. A veľmi často je zlatá žila taká veľká, že potrebuje chirurgický zásah. Môj postup je však vynikajúca prevencia. A to nielen na zlatú žilu, ale celú škálu zdravotných problémov.

Zinzino ma presvedčilo kvôli mnohým benefitom, celá rodina s ním máme pozitívne skúsenosti. Ak máš záujem o tieto produkty alebo informácie, neváhaj ma kontaktovať na IG, FB alebo e-mailom.

The post Zlatá žila počas tehotenstva a po pôrode, ako na ňu? first appeared on slaskouniki.sk.

The post Zlatá žila počas tehotenstva a po pôrode, ako na ňu? appeared first on slaskouniki.sk.

Tentokrát som však na pôrod bola viac pripravená. Celé tehotenstvo som nasávala informácie od duly Andrejky Mikušovej, naturopatov, terapeutky Zuzky Bajkaiovej a odborných článkov. Knižku Hypnoporod som mala v malíčku, prečítal si z nej dôležité pasáže dokonca aj Stanko.

Po prvom umelo vyvolávanom pôrode našej Elinky, ktorý skončil akútnou sekciou, som si neželala nič iné, len úplne prirodzený pôrod. Tentokrát aj s mojou polovičkou. Celkom odvážny plán, na to že celý život som mala panický strach z bolesti.

21. 12. 2021
Keď som neposlúchla lekára

Pôrodník mi však takmer prekazil tento sen. A to som si ho vybrala, lebo je preslávený tým, že sa vyhýba cisárskym rezom pokiaľ sa dá a akceptuje pôrodné plány. Automaticky som si myslela, že sa bude vyhýbať aj umelo vyvolávaným pôrodom… ako som však zistila, tak práve naopak! Po poslednej poradni mi zrazu oznámil, že mám na druhý deň (v stredu 22.12.) nastúpiť 7:15 do nemocnice na nasadenie balónika do krčka maternice. Prosila som ho, aby sme ešte čakali, nakoniec som sa rozplakala pred ním: “Ale prečo? Veď som len 4 dni po termíne, všetky výsledky mám dobré, prečo sa zrazu ponáhľame?” 

Vysvetlil, že si nezoberie na zodpovednosť, po predošlom tehotenstve s diagnózou preeklampsie (ja som však nemala potvrdenú preeklampsiu ) a po sekcii, že by som prenášala viac ako týždeň a podľa neho som už 41+0, lebo tak určili pred 2 týždňami podľa ultrazvuku. A ak sa mi nepáči, tak mám ísť rodiť inde.

Ženy, chcem vás týmto vyzvať, aby ste si všetko zisťovali a stáli si za svojim… verejne nepoviem, o ktorého pôrodníka sa jednalo, ale poviem meno iného – samotného primára pôrodnice v Trenčíne – MUDr. Kaščák. Ďakujem týmto mojej dule Andrejke Mikušovej, že ma spojila s týmto úžasným odborníkom, a samozrejme aj za všetky cenné rady. 

Do nemocnice som na druhý deň nenastúpila.

Bol to risk, ale jednoducho som to tak necítila. MUDr. Kaščák mi zavolal hneď ako som mu odoslala email s prosbou o radu. Vysvetlil mi pár faktov. A to napríklad, že termín pôrodu sa pevne určuje v prvom trimestri a potom sa už nemôže meniť, pretože v prvom trimestri je to jednoducho najpresnejšie, a teda podľa neho som mala na vyvolávanie ešte 2-3 dni čas, keďže ani oni nenechávajú bábätko v brušku dlhšie ako 42tt. Navrhol mi, aby som prišla ďalší deň do poradne k nim a rovno by sa naplánovala hospitalizácia na 25.12. Samozrejme dovtedy sa to môže spustiť aj samo. A ja som citila, že sa tak stane, preto som s tým bez problémov súhlasila.

22.12. 2021

Doobeda prišla dula Andrejka a spravila mi príjemnú rebozo masáž na vyvolanie pôrodu. Je to také intenzívne kmitanie bruškom pomocou šatky, no v podaní Andrejky to bolo úžasné vďaka príjemnej masáži s aromaterapiou a meditáciou. Následne mi dala pokyn spraviť si teplý kúpeľ a poradila aké čaje si spraviť a čo ďalej robiť, aby sa Nikolka vypýtala na svet. V noci a ráno som bola aj celkom sklamaná, že sa nič nedialo po tých všetkých procedúrach. Ani jeden poslíček! Nič nenaznačovalo, že by sa jej už chcelo medzi nás. 

A tak sme 23.12. zobrali Elinku k mojej mame a vybrali sme sa do Trenčína do poradne. Ten pocit, že som nenastúpila na vyvolávanie pôrodu, bol taký oslobodzujúci, rebelský (ísť proti lekárovi) a uvoľňujúci, že na to asi dlho nezabudnem. Zrazu, keď sme vošli do Trenčína, som pocítila tvrdnutie brucha. Predtým som to nemala, ani pri Elinke. Ale nedávala som tomu žiadnu váhu. Veď už som bola pár dní po termíne, tak tvrdnutie je asi celkom normálne. Hlavne po jazde v aute po našich slovenských cestách. 

Trenčianska nemocnica – poradňa

Prišli sme k nemocnici, zaparkovali sme a hľadali sme ambulanciu. Je zaujímavé, ako intuitívne som šla priamo na gynekológiu. Stanko bol trochu prekvapený, ako priamočiaro idem, keď ani neviem kam.  

Na recepcii si ma zapísali a takmer hneď si ma zavolali na monitor. Neskutočne ma prekvapilo, že ma nenútili ležať pri tom ako v Ružinove! Tam som ich aj žiadala o to a proste sa vraj nedá pri tom sedieť – a to mali jedno kreslo vedľa ďalšieho monitoru! Tu v TN ma rovno posadili a tak ma napojili. To bolo ešte uvolňujúcejšie . Brucho tvrdlo ďalej a aj som to videla na monitore. Sestrička pri odpájaní pozrela prekvapene na výsledok že “ooo veď vy máte tuším kontrakcie, že?” Tak jej hovorím, že to neviem, ale cítim tvrdnutie. Tak vraj zhodnotí pán doktor. 

Na vyšetrenie som sa dostala priamo k primárovi. Jeho nález ma trochu sklamal. Krčok som mala vraj stále veľmi vysoko a vzadu. Vzhľadom k slabým kontrakciám sme sa dohodli, že sa prejdeme po Trenčíne a buď sa vrátime, keby sa rozbehol pôrod, alebo to prestane a pôjdeme domov. Odvtedy som si celý čas písala s Andrejkou a radila som sa s ňou. 

Sú to poslíčkovia alebo kontrakcie?

Vedela som, že pre lepšie rozbehnutie pôrodu treba pohyb a teplo. Bola mi však strašná zima, nevedela som si predstaviť, že by mi pôrod mohol začať pri prechádzke vonku. Ako prvé mi napadlo sadnúť do auta a zapnúť vyhrievanie sedadiel, kým sa rozhodneme, čo ďalej. Andrejka navrhla aby sme sa išli prechádzať do nákupného centra (aby som bola v teple a zároveň sa hýbala) a nakúpili posledné darčeky. Aby som zmenila myšlienky.

Teplo pod zadkom však pomohlo a tvrdnutie brucha sa zmenilo na kontrakcie. Nevedela som zmeniť vôbec myšlienky, zaplavila ma eufória. Ja začínam rodiť! Nedokázala som sa sústrediť na nič iné. Ale musela som sa rozhodnúť, čo ďalej! Aj keď bolo v trenčianskej pôrodnici super, nechcela som tam ísť rodiť. Bolo to príliš neznáme prostredie a príliš ďaleko od rodiny. Rozhodli sme sa teda, pri objednávaní sendvičov v Subwayi (pani asi nikdy nezabudne na zákazníčku, ktorá predýchavala objednávku ), že ideme do Zálesia k našim za Elinkou. Dám si teplý kúpeľ a keď sa rozbehne pôrod, pôjdeme do Ružinova. Kontrakcie boli už v nákupnom centre takmer každé 3 minúty, ale trochu nepravidelné. Na pól ceste do Zálesia som poslala Andrejke screenshot z appky “Kontrakcie” a tá sa ma pýta: “Niki, ako ďaleko máte Trenčín a ako ďaleko máte Ružinov?” 

Ahaaaa tak ja asi isto rodííím! Najlepšie je, že Ružinov bol 40 min a Trenčín za nami 41 min. Stanko dupol na to a boli sme tam ani nie za polhodinu.

14:45 príchod na CP

A bolo to akurát včas, ledva som prišla na centrálny príjem. Chlapík na centrálnom príjme pozerá na mňa, ja na neho a vravím po kontrakcii: “Nooo… ja rodím”.. a on že: “Všimol som si, že vás nebolí hrdlo”  Musí byť pre nich odhľahčujúce prijímať rodiacu ženu medzi toľkými chorými alebo zranenými ľuďmi.

Hore na pôrodníckom oddelení sme zazvonili a na môj vkus sme vážne dlho čakali. Nakoniec sme sa dočkali a mohla som ísť dnu…iba ja! Nenechala som sa vykoľajiť hneď od začiatku, verila som, že hneď po vyšetrení ho pustia za mnou. Po AG a PCR teste a monitore, ktorý som našťastie mohla po sediačky absolvovať, prišla doktorka a vyšetrila ma. Len na 2 cm otvorená. No ja už som tie bolesti nezvládala. Jediné, čo som si priala, bol môj manžel. 

16:00

Po zhruba 15 minútach som už za ním plakala. Naozaj som sa nevedela sústrediť ani na dýchanie. Išla okolo pôrodníčka a tak som si ju zastavila a žiadala som ju, aby hneď pustili môjho manžela dnu. Ale vraj ešte musíme čakať, lebo som len na 2 cm otvorená. Oni mali pravidlo, že až po 4 cm púšťajú partnera. Vraj “keby spravili výnimku pri mne, tak by aj iné ženy chceli”… vidia mi snáď iné ženy medzi nohy?! To som si len pomyslela, jej som povedala, že to 100% urýchli pôrod a lepšie to budem zvládať. Nedala som sa odbiť, len som ju dookola prosila a plakala som, aby ho už pustili! Postavila sa, že sa spýta, či môžu spraviť “výnimku”. Wow. Inak ale bola veľmi milá!

Ešte asi 15 minút ma nechali trápiť samu, potom otestovali manžela a o dalších 10-15 minút ho pustili za mnou. Hurá!

16:40

Hneď som vedela, čo od neho potrebujem. Sedela som v strede dlhej chodby. Vľavo odo mňa na jednom konci chodby bola moja taška, kde som mala aj šľapky do sprchy a uterák. A napravo odo mňa celkom na opačnom konci chodby bola sprcha. Konečne mi mal kto doniesť veci a pomôcť mi dostať sa tam. Dovtedy som len zúfalo pozerala na oba konce chodby a zdalo sa mi to ako nemožný cieľ v tých bolestiach. 

16:50

V sprche sme sa dosť zdržali, pôrodný personál si so mnou moc nerobili starosti. Vyhovovalo mi to spočiatku, ale aj som mala trochu starosti, že čo keď tam porodím v sprche?? 

Inak na to, že je to obľúbená pôrodnica v hlavnom meste je jedna sprcha extrémne málo! Ja si neviem predstaviť, čo by som robila, keby to bolo obsadené. A keď už je tam len jedna, tak by mohla ísť aspoň hneď teplá voda. Išla som sa zblázniť. Triasla som sa tam holá od zimy a niekoľko nekonečných minút išla len studená! Keď už konečne išla teplá, tak sa mi trochu uľavilo, ale nevedela som si predstaviť, že by som odtiaľ mala vyjsť. Čupela som tam a zrazu buuum…vyvalila sa zo mňa hnedá voda. Myslela som si, že plodová voda aj so zátkou- alebo že jednoducho nejaký mix s krvou. Veď rodím, vravím si.

“Netlačiť!”

Dôležitá vec, na ktorú chcem upozorniť: všade vo filmoch aj z pôrodných príbehov kamarátiek počúvame, že žena do istého momentu nemôže tlačiť, pričom má silné nutkanie. Aj viete prečo to tak je? Ja som to veru nevedela. Ani neviem akým zázrakom som vyviazla bez veľkých poranení!! Tým, že krčok nie je celkom otvorený a vy by ste tlačili, tak sa môže potrhať krčok. No a ja som väčšinu kontrakcii aj tlačila! Bola to úľava proti bolestiam (aspoň som si myslela), nikto kompetentný pri mne nebol, aby ma upozornil. Hlavne v tej sprche. 

Šup na pôrodný box

Po nejakej dobe v sprche, na záchode a opäť v sprche som už začala mať obavy z toho, že ma nikto nekontroluje, tak som s ťažkým srdcom pustila Stana zavolať pôrodnú asistentku. S ťažkým srdcom, lebo som bez neho nechcela byť ani sekundu. Po chvíli sa však vrátil aj s PA a išli sme na box.  

Ide do tuha

Vyšetrili ma, bola som už na 9 cm otvorená. Lekárkine slová nezabudnem asi nikdy: “Niki, mali ste pravdu! Ten tatinko veľmi pomohol, veľmi rýchlo to pokročilo!”

Až v tomto momente mi však vysvetlili, prečo sa nemôže tlačiť! To už som sa sakra snažila správne dýchať počas kontrakcie a nie tlačiť, dotrhať som sa naozaj nechcela! A zdá sa mi, že kontrakcie boli zrazu znesiteľnejšie. Jasné, že som prosíkala, aby som už mohla tlačiť, ale ešte asi dvakrát ma skontrolovali s výsledkom, že ešte tam kúsok krčku prekáža “v ceste”.

Aká je tá správna poloha pre mňa?

Keď konečne prišiel čas na tlačenie, snažila som sa mať na mysli Andrejkine (dula) slová o polohe pri pôrode. Nechcela som byť ani za nič na chrbáte, aby som nevyvíjala tlak na krížovú kosť, ktorá je tak dôležitá pri pôrode. Doma som drahému rozprávala, že mne bude asi najlepšie na kolenách a opretá rukami o chrbát pôrodného boxu, čiže odzadu. A keď sa ma dookola pýtali pri pôrode, že ako by mi bolo lepšie, tak Stanko hovoril o tejto mojej polohe a ja som len krútila hlavou, že nie. Nevedela som si v tých kontrakciach predstaviť, že by som sa otáčala, aj keď mi chceli pomôcť. Bola som na boku a nebolo to ideálne.

“Tlačteee”

Keď už som mohla tlačiť, tak sa nič moc nedialo, snažili sa mi upravovať box, aby som sa mohla lepšie zaprieť. Nevedela som sa ani o opierku oprieť, celou váhou som bola opretá o Stankovu ruku. Na to nikdy nezabudnem! Do jeho ochranárskych ramien som sa pred dvanástimi rokmi zamilovala a teraz mi pomohli porodiť naše dieťa.

Chcela som sa hrozne napiť, ale to by znamenalo, že sa Stanko pohne, aby mi podal fľašu, nakoniec tuším vodu podala PA. Myslím, že som párkrát na neho aj kričala, aby sa neopovážil pohnúť sa.

Keďže sa mi nedarilo dobre tlačiť, tak mi upravili box tak, že som sa oboma nohami zaprela, už som nebola na boku. Myslím, že ten fakt o krížovej kosti to trošku spomalilo, lebo som mala blok v hlave, že si na neho musím dávať pozor. 

Mimochodom knižka hypnopôdu mi v tomto momente bola k ničomu. Ale skutočne len v týchto posledných minútach! Pôrodné dýchanie podľa knižky mi absolútne nepomáhalo. Cítila som frustráciu, že tak nemôžem a neviem porodiť a zároveň, že v pôrodnici to ani veľmi nepodporujú. Inak úžasná kniha a odporúčam všetkými desiatimi, asi škoda že som nešla na kurz. 

Finále

Akonáhle som sa zaprela obidvomi nohami, tak sa to pekne rozbehlo. Stanko sa stále pozeral dole, on aj lekárka aj PA mi hovorili, že už vlásky vidno, že už ide hlavička, až nakoniec prešla hlavička, ja som zrazu pocítila obrovskú úľavu a mala som pocit, že zvyšok telíčka zo mňa vyletel a pristál priamo na mojej hrudi. Pamätám si, že ma prekvapilo akou rýchlosťou mi PA rozopla košeľu a v ďalšej sekunde už bol mazľavý krásny uzlíček na mojej hrudi. Nechápala som. Ja to mám za sebou! Ja som porodila! Nikolka je tu! Držím ju! A tak veľmi ju už milujem!! Zvládli sme to spolu so Stankom! 

V pôrodnom pláne som mala aj priania po pôrode. Chcela som nechať dotepať pupočník, a tak mi doktorka dala pupočník chytiť do ruky, že už je prázdny a až potom odstrihli. Chcela som však aj to, že Nikolka sa odo mňa nepohne a môžu všetky základné vyšetrenia spraviť na mne. No povedali mi, že som mala veľmi škaredú plodovú vodu a tak ju pre istotu skontrolujú. Stanko vedel, že keď mi ju zoberú, tak chcem, aby bol stále pri nej, takže išiel na bok aj s Nikolkou, kým ju vyšetria. 

Ešte placentu…

Ja som sa zatiaľ snažila vytlačiť placentu. Trvalo to pár minút, ale zdalo sa mi to ako nemožné. Mala som tlačiť, ale ja som nič necítila! Akoby som tlačila naprázdno. Ale nakoniec sa na moje prekvapenie podarilo ju vytlačiť na pár zatlačení. Lekárka poobracala predo mnou placentu. Chcela aby som sa pozrela, že je celá a neporušená, a teda vnútri nič neostalo. 

Nikolku mi doniesli naspäť na hruď, Stanko bol opäť po mojom boku. Lekárka ma išla zašiť a napichala mi lokálnu anestézu. Trochu som ju ohriakla, že ja mám rada úprimnosť a mohla ma pripraviť, že tých vpichov bude toľko! Ale vďaka tomu ma šitie vôbec nebolelo, až som nadobudla pocit akoby sme tam boli len my- ja, Stanko a naša druhá dcérka. Tato jej doniesol aj pripravenú červenú deku na bonding.

Budík do reality

Naše krásne chvíle prerušili po pár minútach s tým, že hneď ako ma došila doktorka, už sestričky podo mnou skladali box na ďalší pôrod. V pôrodnom pláne som mala aj bonding a že si svoje dieťatko odnesiem sama na šestonedelie. Stanko sa tiež tešil na bonding, mal aj košeľu na prezlečenie. No všetko nám zrušili s tým, že ďalšie ženy už čakajú na pôrod a nemajú voľné boxy, takže šup šup na šestonedelie. Museli sme sa rýchlo rozlúčiť, bolo to také nepríjemné zobudenie z toho krásneho sna, ktorý sa nám práve splnil. Srdce mi lámalo to náhle odlúčenie od môjho manžela, že si svoju dcérku ani nemohol chytiť. Toto asi nikdy nepochopím, veď aj otec je rodič, je rovnako dôležitý pri prvých hodinách po pôrode!

Na oddelení šestonedelia 

Bola som naštvaná aj za to, že ma nenechali preniesť si dcérku. Bola som celkom fit a zvládla by som ju držať. No zobrala ju novorodenecká sestrička a doniesli mi ju na izbu asi až o 20 minút. Neumyli ju našťastie, podľa prianí v mojom pôrodnom pláne. Ale doniesli mi ju oblečenú a zabalenú v perinke. Hneď som si ju vybaľovala, ale vyzliecť ju bolo nad moje sily. Položila som si ju na hruď a takto sme boli aj 3-4 hodiny. Ale k prisatiu sa ani nepriblížila. Veľká škoda, že sa to po pôrode dvakrát prerušilo. Potom až s mojou pomocou sa prisala.

Už sme kompletní

Napriek tomu, ako to skončilo, tak to bolo pre mňa úžasné! Lepšie by to bolo vážne len keby sme mohli byť v trojici aspoň tie 2 hodinky po pôrode. Ale porodiť svoje dieťa bez medikamentov? To by som si o sebe nikdy nemyslela, že to dám. Cítila som sa ako superžena a stále to tak aj cítim, ale tesne po pôrode som mala pocit, že lietam. Som na seba neskučne hrdá a ja želám každej tehotnej žene tento krásny pocit!

The post Moje pôrodné príbehy: 2. pôrod (VBAC) first appeared on slaskouniki.sk.

The post Moje pôrodné príbehy: 2. pôrod (VBAC) appeared first on slaskouniki.sk.

Preto by sa ženy nemali spoliehať len na to, čo povie alebo nepovie gynekológ. Sú to tiež iba ľudia, a koniec-koncov sme v prvom rade zodpovedné každá sama za svoje zdravie a zdravie svojho bábätka. Je dôležité vedieť, čo chceme, veď ani ku kaderníčke nejdeme len sadnúť do kresla a nechať si robiť s vlasmi, čo sa chce kaderníčke, tam máme jasnú predstavu, tak ju majme aj o svojom tehotenstve a pôrode. 

Preto vám prinášam toto porovnanie, pretože pri prvom pôrode som sa odovzdala lekárom s plnou dôverou. Ostala mi z neho veľká trauma, ale vďakabohu zdravá krásna dcérka Elizabet a fyzicky som sa časom (cca o 3-4 mesiace) aj ja zotavila. Čo sa ale nedá povedať o mojej psychike. Tam ostane jazva, ktorú zatiaľ len prelepil tento druhý pôrod. 

Druhý pôrod som nenechala na náhodu, išla som do toho informovaná a odhodlaná presadiť si svoje predstavy. A mám naň krásne spomienky a som na seba nesmierne hrdá. A to som iba ôsmy deň po pôrode.

Pôrod číslo 1: Elinka vytiahnutá na svet 

Tento príbeh bude dlhý.. a to nevadí. Nevadí, ak sa ho nikomu nebude chcieť čítať. Pri písaní som zistila, že to je skôr terapia pre mňa. Potrebujem to zo seba dostať von.

Ako som už spomenula. Môj prvý pôrod som sa zverila do rúk lekárov a išla som do toho dosť neinformovaná a samozrejme so strachom z pôrodu, lebo veď všade okolo nás sú len bolestivé zábery z pôrodov. Celé tehotenstvo som sa ohľadom vitamínov riadila iba gynekológom a tak som brala iba syntetické železo a kyselinu listovú. Posledný mesiac som sa už ani nehýbala poriadne, väčšinu dňa som pracovala rovno z postele, popri materskej na dohodu u môjho zamestnávateľa. 

Vybrala som si pôrodníka, ktorého som si zazmluvnila, nebol mi vôbec sympatický, ale dôverovala som mu. 

Posledná poradňa

Keď prišiel termín pôrodu, môj manžel ochorel… boli sme z toho obaja hotoví, pretože sme snívali o tom, že bude pri pôrode. Snažila som sa starať sa o neho ako sa mi len dalo- bola som príšerne opuchnutá, mala som brucho akoby som čakala minimálne trojčatá a on sa izoloval na horné poschodie. 3 dni po TP (termíne pôrodu) prišla pre mňa mama aby ma vzala do poradne a rovno sme zobrali aj kufor.. pre istotu. 

V čakárni som vedela, že mám veľmi vysoký tlak, od stresu, že kto sa mi postará o Stanka (ktorý sa nevedel od horúčky ani pohnúť a nemal doma ani paralen či navarené – plánovala som cestou domov nakúpiť na vývar a kúpiť paralen), ak by si ma tu už náhodou nechali?! Tak ako som chcela už porodiť, tak som sa zrazu zablokovala a verila som že Elinka pár dní ešte počká. 

V čakárni som sa snažila o rôzne dychové cvičenia, času som mala dosť, no nič nepomáhalo.

A v ambulancii mi to sestrička len potvrdila, presne si nepamätám aký tlak som mala, marí sa mi okolo 160/100 a viac. Následne test na moč vyšiel s nálezom na bielkoviny a hneď bolo jasno. Okamžitá hospitalizácia kvôli nábehu na preeklampsiu.

Hospitalizovaná som nikdy pred tým nebola. Chytila ma panika! Lekár na mňa chrlil jednu informáciu za druhou, pokyny, čo ďalej, kde je šatňa, kam ísť na príjem a pod., ale ja som nič nevnímala. Len som ho zastavila a poprosila ho, či to môže zopakovať mojej mame. Bez problémov, zavolal si ju dnu a vysvetlil jej všetko. Ja som bola hotová na nervové zrútenie. Hrča v hrdle, slzy v očiach, ani dýchať som poriadne nevedela. 

Môj pôrodník ma poslal hore s tým, že som otvorená na prst a krčok mäkký, a že ma nemusia vyšetrovať pri prijme. Popri hospitalizácii a spisovaní všetkých papierov a čakaní na voľnú izbu, mama zatiaľ vyriešila jedlo pre Stanka, kúpila mu paralen a upokojila ma, že mu bude variť a nosiť jesť a postará sa o neho. Sestrička keď mi pri prijme merala tlak, tak už bol úplne v norme a už sa ani nezdvihol. 

Hospitalizácia

Aj tak si ma skontroloval další lekár.. zarazil ma však jeho nález.. celkom zatvorená a úplne tuhý krčok.. tak ako teda?! 

Následne som sa tam citila, že tam nepatrím, chodila som hore dole po chodbách a citila som sa dobre. Všade okolo mňa boli ležiace pacientky a niektoré aj dosť často plakali. 

Moju pohodu však zničil ďalší službu konajúci lekár. Chcel ma tiež vyšetriť, lebo vraj konzultoval môj stav s prednostom a im sa to “nezdá”. Jeho vyšetrenie by som však priblížila skôr k mučeniu! Po tomto mučení vyhodnotil, že som ozaj zatvorená a nič nenasvedčuje pôrodu a vzhľadom na moju diagnózu by mi chceli zaviesť balónik do krčka maternice. Nemala som žiadnu potvrdenú diagnózu, keďže mi tlak klesol. 

Balónik? Hovorím si, že pohoda, s animballom cvičím. No sestrička ma rýchlo vyviedla z omylu, že toto je niečo celkom iné. Veru aj bolo. Takže predstavme si niečo celkom tuhé a nepoddajné a snažme sa tam nasilu niečo strčiť. Vysvetlili mi, čo idú robiť, ale nespomenuli tú prišernú bolesť!! Dve sestričky boli pripravené z jednej aj druhej strany a nasilu ma pri zavádzaní držali. Po zákroku som skoro odpadla, keď som zbadala všade moju krv. A potom nasledoval môj 2 hodinový plač na izbe schúlená na posteli. 

Vtedy som takmer žiadne informácie o zákrokoch pred a počas pôrodu nemala, no čím viac informácií mám, tým viac nechápem, na čo bolo dobré toto znásilnenie?! Nasilu mi to otvorilo tuhý krčok na 2 prsty. 

A pokračujeme ďalej. Pri jednom z vyšetrení si myslím, že aj hamiltonov hmat na mne skúsili.. bez informovania.

A poďme vyvolávať…

Na další deň ma prišiel ma navštíviť môj pôrodník. Informoval ma, že zajtra má službu v ambulancii a tak ma chce odrodiť. Dal mi pokyn, aby som povedala sestričkám, že o polnoci mi má byť podaná vyvolávačka. 

Podľa jeho slov som informovala sestričky. No tie na mňa pozreli, že odkiaľ som padla?!  “Službukonajúci lekár predsa o ôsmej končí!” No dobre teda, veď ja som nevedela, myslela som, že môj pôrodník snáď vie, ako to tam chodí. O ôsmej večer mi teda dali vyvolávačku a nikto nečakal, že by sa niečo malo diať. Predpokladali, že ráno mi dajú druhú. Lenže ja som okolo jedenástej začala niečo už pociťovať, zobudili teda lekára, ktorý potvrdil, že rodím a tak ma poslali dole do pôrodnice s tým, že som otvorená na 4. Pobalila som sa, zavolala som mame, že môže prísť, a nechala som sa odprevadiť o poschodie nižšie. 

Hovorím si, že supeeer, na 4?? A vôbec to nejak neboli? To znie dobre! 

Otvorená na 4 či 2 cm?!

Dole ma však vyšetrili a že som na 2.. Wow, ľudia, dohodnite sa už! A pritom bolesti som mala silnejšie! Ešte ma povzbudili na monitore slová pôrodnej asistentky, ktorá sledovala kontrakcie a veľmi ma chválila, že aké silné mám kontrakcie a ako to super zvládam! Či už to tak bolo alebo nie, bolo to od nej veľmi povzbudivé. 

Mama prišla okolo jednej v noci, akurát po všetkých vyšetreniach. Už sa išlo len predýchavať- na chodbu. Problém bol, že ja som kontrakciu nevedela absolútne predýchať! Pri tej bolesti som celá ztuhla a nevedela som sa nadýchnuť. Nikto mi tam však neporadil, ako mám dýchať. Chytala ma panika, že kam až to môže zájsť. 

A v tom prišla PA (pôrodná asistentka) s otázkou, že či si prajem epidural? Lebo ak áno, odporúča teraz, lebo potom ide anestéziologička na iné oddelenie a nevedia, kedy sa vráti. Ja som pôvodne ani nechcela epi. Dala som si to však pichnúť pod nátlakom. Bola to hrôza, aj samotné pichanie epi do chrbtice. 

Nasledovali neskutočne dlhé hodiny prechádzania sa a dopichávania epi. Presnejšie 16 hodín, počas ktorých sa párkrát zastavil môj pôrodník, aby ma skontroloval. 

Sekcia?! Prosím?!

Ku koncu som bola na absolútnom dne svojich síl. Bola som otvorená na 10, ale malá nie a nie zijsť dole do pôrodných ciest. Vyhodnotili, že je nutné spraviť sekciu, pravdepodobne kvôli veľkosti bábätka. 

To bolo pre mňa to posledné, s čím som nepočítala ani v najhoršom sne. Absolútne som na to nebola pripravená. 

Vyviazali ma do veľmi nepríjemnej polohy na operačný stôl – mierne zahnutá v tých kontrakciách s obrovským bruchom. Neprirodzenejšia poloha v tom stave asi už ani nie je, ale chápem, že to je operácia. 

Dopichli mi epi tak, aby mi umŕtvili všetko dole od brucha. S cievkovaním však nepočkali, kým bude účinkovať epidural, a tak som si aj to riadne vytrpela. 

Počas sekcie…

Bol tam nad mojou hlavou iný anestéziológ a tento bol naozaj veľmi príjemný, ale to je jediný svetlý bod – samozrejme okrem pohľadu na moju dcérku. Bolo tam okolo mňa asi 10 zdravotníkov a všetci sa dobre bavili, akoby boli na diskotéke. Prekrikovali sa, smiali sa, rozprávali sa fakt ako na dobrej zábave. Prišlo mi to maximálne nevhodné, citila som sa príšerne a chcelo sa mi plakať, ale nevládala som. Jediné, po čom som túžila, bolo vydržať, aby som ju aspoň uvidela. 

Pamätám si ešte ako ju zo mňa trhali, boli to neskutočne zvláštne trhavé pocity, túžila som len aby to konečne skončilo. 

A potom si pamätám, ako mi ju ukázali, dala som jej pusu, a potom ju zobrali preč. Mala ju v náručí moja mama, ktorá to celé preplakala. Druhý deň mi rozprávala, ako jej trhalo srdce, že namiesto bondingu, po ktorom som tak túžila, ju držala ona ako prvá. Ja som však rada, že to bola ona, keď už som to nemohla byť ani ja, ani Stanko.

A bola tma, miestami mihotanie svetiel na strope, z čoho som vydedukovala, že ma vezú na izbu. Odvtedy neviem kde bola moja dcérka, ako o ňu bolo postarané, neviem ani kedy mi ju prvýkrát doniesli. Nijako mi nepomáhali sestričky, čo robiť s ňou, ja som sa nevedela ani posadiť, ani pohnúť sa, všetko ma bolelo.

Ronia sa mi slzy pri týchto riadkoch. Ten pocit bezmocnosti, že sa neviem postarať o vlastné dieťatko a cudzí ľudia mi ju nosia na prídel, akoby bola ich majetok, bol horší ako samotný pôrod. 

The post Moje pôrodné príbehy – 1. Pôrod first appeared on slaskouniki.sk.

The post Moje pôrodné príbehy – 1. Pôrod appeared first on slaskouniki.sk.

Začalo sa to, samozrejme, pôrodom

Bola som celkom zničená psychicky aj fyzicky z toho, že som musela ísť na poslednú chvíľu cisárskym rezom. A takto spätne som rada, že som sa až oveľa neskôr dočítala, že po cisárskom reze výrazne menej mamičiek vie kojiť svoje bábätko. Vraj sa nerozbehne mlieko. Myslím si, že by ma prepadlo zúfalstvo, že napriek mojim snahám sa to nemusí podariť. Ale možno nie, bola som veľmi odhodlaná kojiť moje malé dievčatko. Verila som, že je to to najlepšie, čo jej môžem dať. A veru aj je.

Všetky dôvody, prečo sa mi mlieko nemuselo rozbehnúť:

• mala som epidurálku,
• rodila som cisárskym rezom,
• kontakt “koža na kožu” prvé dve hodiny po pôrode sa nikdy nestal, dala som jej pusu, keď mi ju ukázali, a potom si nič nepamätám, doniesli mi ju asi 2-3 hodiny po pôrode na pokus o prisatie sa a nechali mi ju vedľa mňa v perinke zaviazanú,
• v bolestiach a únave som si ju nedokázala priložiť “koža na kožu” ani nasledujúci deň a asi ani deň po tom,
• Elinku sestričky prikrmovali a neskôr aj ja, pretože si stále pýtala papať,
• prikrmovala som ju aj doma, vždy som sa snažila cez cievku, aby sa učila zapájať svaly potrebné na satie,
• zle sa prisávala a to mi zničilo bradavky,
• prvý mesiac vždy keď potiahla, tak som cítila pulzujúcu neskutočnú bolesť od hlavy až po malíčky na nohách, pri každom kojení som potichu plakala a sústredila som sa len na jediné, aby som ju od bolesti nedržala príliš silno

Pozítíva, ktoré prekonali všetky prekážky:

• to prenádherné spojenie s dieťatkom, ktoré bolo donedávna mojou súčasťou, sa nedá ničím iným nahradiť, mnohokrát sa mi prvé mesiace gúľali slzy šťastia pri dojčení (presne tak, keď už som neplakala od bolesti, tak od šťastia ),
• zdravotné prínosy materského mlieka sa tiež ničím iným nedajú nahradiť,
• materské mlieko sa mení podľa potrieb bábätka – na bradavkách máme “senzory”, ktoré vyhodnotia potreby bábätka z jeho slín a vyšlú informáciu do nášho mozgu, podľa toho sa mlieko upraví,
• materské mlieko sa 4x rýchlejšie a ľahšie strávi ako akékoľkvek umelé mlieko,
• v neposlednom rade kojenie je zadarmo, umelé mlieka sú slušný zásah do peňaženky,
• a je to pohodlné, v noci som len “vytasila prso” a spali sme ďalej, netušila som koľkokrát vstáva v noci

Domov som si zavolala aj laktačnú poradkyňu

A to dvakrát. Niekomu to môže skutočne pomôcť, ale mne to nejak nesadlo. Neboli mi tie návštevy príjemné, nič preborné som sa nedozvedela. Odporučila mi ale lekárku na prestrih uzdičky a tá bola naozaj skvelá, mala úžasný prístup a zákrok trval asi 1 sekundu. Aj keď po tom sa vraj už mala nááádherne vedieť prisať, čo sa nestalo, bolelo to stále rovnako a rovnaké problémy sme mali ešte nejakú chvíľu.

Za mamilou sú určite veľké odborníčky na kojenie, nejdem na nich písať nič zlé, ja nie som žiadny odborník a nemám o tom nič naštudované. Stránky mamila.sk určite odporúčam prelustrovať. Ale mamičky, mám pre vás dve rady:

• Riaďte sa podľa svojho srdca, laktačná poradkyňa je osoba, ktorej platíte za jej služby, ak sa vám čokoľvek nepáči, zavolajte si radšej inú, nespravte tú chybu ako ja. Kojenie je veľmi intímna záležitosť, budete pred ňou “hore bez” v rôznych polohách “manévrovať” s bábätkom, rozhodne tam chcete človeka, pri ktorom sa cítite dobre. Laktačná poradkyňa možno skontroluje aj uzdičky vášho dieťatka, čiže bude dávať prst do úst.
• Riaďte sa aj podľa vlastného rozumu, moja laktačná poradkyňa si už nevedela rady, tak mi odporučila “pred kojením si natrieť ibalgin gél a nezotierať, iba v prípade, ak by bola bradavka príliš mastná a bránilo v správnom prisatí”. Už vtedy som sa vyhýbala liekom, preto len s malou dušičkou som v zúfalstve išla do lekárne pre ibalgin gél. Lekárnička ma utvrdila v pochybnostiach, keď som jej popísala, čo mi bolo poradené. Povedala, že ibalgin nemá čo robiť v ústach dieťatka. Radšej si preto preverte informácie.

Čo mi teda pomohlo rozbehnúť mlieko?

Kojiť, kojiť, kojiť

To je najlepšia taktika na zvýšenie tvorby mlieka, pretože mlieka sa tvorí také množstvo, aký je dopyt. Prikladaj bábätko tak často, ako sa len dá. Rovnako je to aj s kontaktom “koža na kožu”. Aj keď som nekojila, tak som sa snažila byť s ňou v posteli hore bez, Eli len v plienke a obe prikryté.

Senovka Grécka a Benedikt Lekársky

O Senovke a Benedikte som sa dozvedela ešte v pôrodnici a laktačná poradkyňa poradila dávkovanie. S týmto som nemala žiadny problém, pretože sú to čisté bylinky. A sú veru naozaj účínné, aj keď dosť drahé. Dávkovanie bolo 4×4 denne z oboch. V obidvoch je 60 ks toboliek, Senovka stojí cca 10 €, Benedikt 15 €, spolu 25 € a 4×8 denne bolo ani nie na 4 dni. Takéto vysoké dávky boli však len na pár dní a postupne sa znižuje dávka. Do tých 4 dní by si mala mať napumpované prsia a potom už môžeš postupne po 1 tobolke vynechávať. Určite sa poraď s odborníkom / lekárom, ale vedľajšie účinky to nemá. Mám skúsenosti s touto Senovkou a týmto Benediktom.

Bio 100 % šťava z červeného hrozna

Prvý rok som to pila veľmi často. Treba si to riediť s vodou, lebo je to sladké ako sirup. Vyskúšala som všelijaké značky, napríklad Matyšák mi vôbec nechutil, najlepší je podľa mňa z DM drogérie a ešte z jednej malej vinárničky vo Fresh Markete (BA). Treba vyskúšať, možno máš vo svojom okolí malú vináreň a bude ti vyhovovať.

O Vinei sa hovorí, že je dobrá na tvorbu mlieka, ja si to však rozhodne nemyslím. Jediné, čo ti Vinea garantuje, je závislosť na cukry. Vyššie spomínaná hroznová šťava neobsahuje nič iné okrem 100 % hroznovej šťavy.

Čo mi pomohlo na boľavé bradavky?

Ja som mala najprv zničené bradavky zo zlého prisatia, aj keď vraj vyzerala, že je prisatá dobre . Eli aj papala pekne, aj to na nej bolo vidno . Ale tie bradavky aj tak boleli. A časom sa bolesť zmenila, už to nebolelo pri kojení. Až po kojení sa rozmohla bolesť a bradavky zbeleli. A toto je vazospazmus. Vtedy sa odporúča prikladať suchý teplý obklad, ale mne pomáhala aj teplá sprcha. Treba dbať o to, aby v prípade vazospazmu boli bradavky zahalené. Pri väčšine iných problémov sa odporúča naopak mať prsia čo najviac na vduchu.

Vitamín B

Mamila odporúča B-komplex a riboflavín. Žiadne zázraky sa nediali a odstupom času aj chápem dôvod. Nevstrebávajú sa do tela tak ľahko ako z prírodných zdrojov. Preto odporúčam Pangamin klasik, pivovarské kvasnice, ktoré sú výborným zdrojom B vitamínov. Je skvelý na akékoľvek ranky, mne väčšinou stačí jedenkrát večer pred spaním si dať cca 8 ks a do rána sa ranka zázračne hojí. Vyššie dávky si môžte dávať tuším 4 po sebe idúce dni, ale to si radšej overte s lekárnikom.

V najhoršom som si aj rozdrvila 1 ks s kokosovým olejom a túto kašičku som si naniesla na boľavú bradavku, zakryla som tampónom a dala som si podprsenku. Pred kojením som si to poriadne umyla LEN kvôli tomu, že to vôbec nevoní prívetivo. Ale určite nie bežným mydlom.

Balzam na bradavky

Balzam na bradavky od Dulcie bol mojim dobrým kamarátom veľmi dlhú dobu. Odporúčam už počas tehotenstva pravidelne aplikovať, pripravuje bradavky na ťažšie začiatky dojčenia. Je čisto prírodný.

Výťažok z grepfruitových jadierok

Citrovital – výťažok z grepfruitových jadierok je tiež prírodný produkt. Vždy po kojení som si kvapla 1 kvapku priamo na bradavku, po uschnutí som bradavku natrela olivovým olejom. A zároveň som denne vypila jeden pohár vody s pár kvapkami Citrovitalu.

Záver

Nech už je to kojenie, aké chce, vždy bude nádherné a dôležité a už navždy mi ostanú tie naše chvíle s Elinkou v pamäti.

Verím, že ti moje skúsenosti pomôžu, ale ešte viac verím, že ich nebudeš potrebovať. Želám krásne a bezbolestné kojenie.

The post Au, moje bradavky! first appeared on slaskouniki.sk.

The post Au, moje bradavky! appeared first on slaskouniki.sk.

Máloktorý pubertiak v mojich tínedžerských rokoch mal menšie problémy s akné ako ja. Šťastlivec však? Škoda, že som si to neuvedomovala vtedy. Bola som ďalší tínedžer, ktorý nepočúva mamu o zdravšom stravovaní. Lenže všetko, čo do tela dávame, nás dobehne..mňa to dobehlo vypadaním vlasov, priberaním a Rosaceou.

Detstvo

Stravovala som sa otrasne už od detstva, nevedeli ma prinútiť jesť zeleninu, málokedy som si dala ovocie, každý deň krupicová kaša, sladené nápoje, čistú vodu som málokedy pila. Od mojich deviatich rokov som McDonald mala až príliš často. A stále žiadna zelenina, ak nerátame šalát v McChickene … ja som si však myslela, že moje telo je proste supersilné a môžem si jesť čo chcem, veď mi nič nie je. Chyba. Teda áno, moje telo je silné, lebo ma netrápi nič vážne, napriek tej životospráve. Vďakabohu som prišla k uvedomeniu skôr než bolo neskoro.

“Ja som si však myslela, že moje telo je proste supersilné a môžem si jesť čo chcem, veď mi nič nie je.”

Tu prichádza Rosacea..

V roku 2015, polroka pred svadbou som zrazu začala pociťovať horúčavu na tvári. Často som mala červené fľaky, neskôr sa pridružilo akné na lícach a všetko to malo až fialový nádych. Skúšala som zmeniť kozmetiku, čistiť, rôzne masky, nič nepomáhalo.

A tak som navštívila kožného lekára v ústave lekárskej kozmetiky v Petržalke. Nemám odtiaľ veľmi dobré skúsenosti. Len čo som si sadla, jeho diagnostika znela: Rosacea – ružienka, vraj je to genetické resp. “nikto veľa o tom veľa nevie a liečba na to neexistuje”. Mám sa s tým naučiť žiť, dodržiavať pravidlá (žiadne korenisté jedlá, nič príliš horúce, príliš studené, atď) a pravidelne krémovať tvár krémom na predpis, ktorý mi dal. Síce som mu neverila, že to správne diagnostikoval, krém som skúsila. Panebože, to bolo len horšie! Krém som zahodila a hľadala som sama cestu.

V tej dobe som skúsila všeličo a na nejakú dobu som ostala pri La Roche Possay. Za tie roky som vo svojej kozmetike urobila poriadne zmeny. Aj mydlá či šampóny som začala používať prírodnejšie, ale nie prehnane zamilovala som sa do Lush..keď niekomu príde prvý balík, v momente sa stáva závislý, a to ešte nemusel ani otvoriť škatuľu je to handmade kozmetika z Anglicka, ale majú “kuchyňu” aj v Prahe. Poďme však späť k téme, toto nemá byť reklama na Lush, keďže to už nepoužívam, nemajú moc dobré zloženie.

Z ružienky nová vášeň

Myslím, že teraz v roku 2025, kedy aktualizujem článok po dlhej dobe, môžem zhodnotiť, že práve Rosacea ma naštartovala v celej mojej ceste. Nakoniec sa zo mňa stala certifikovaná výživová poradkyňa s celostným prístupom. Ružienku sa mi nakoniec podarilo tak potlačiť, že sa ozve vo veľmi výnimočných prípadoch, kedy sa zanedbám – stravu, stres, alkohol, málo čerstvého vzduchu. Jednoducho Rosacea je tu pre mňa ako pripomienka, občas zaklope a povie: “Haló dievča, zanedbala si sa, vráť sa pekne k sebe a staraj sa o seba!”. Ďakujem ti za to, ružienka moja.

A to je mimochodom aj moja tajná ingrediencia. Prijmi svoju Rosaceu. Prišla ťa niečo naučiť.

Návrat k prírode

Po pôrode sa toho zmenilo ešte viac a príchodom covidu ešte oveľa viac.
Po neplánovanom cisárskom reze som si začala veľa zisťovať o alternatívnej medicíne. V tehotenstve sa mi na tele vytvorili nejaké výrastky, išla som si ich dať ku kožnému odstrániť a vrámci tej návštevy som sa ho spýtala aj na moju tvár. Tiež skonštatoval to isté ako ten prvý kožný – rosacea / ružienka, dedičné, pravidlá, atď.. ale vysvetlil mi, že krémy na predpis existujú na ružienku asi len 2 a nemusí mi sadnúť ani jeden.. mám vraj hľadať a skúšať čo mi sadne a ešte ho citujem: “Pozrite sa na moju tvár, tiež nie je ako porcelán.” Mal úplne červenú, fľakatú tvár!

Ja som teda radšej kontaktovala naturopatku. Odporúčala mi očistiť si črevá, ale keďže som kojila, nemohla som nič drastické. Odporúčala vypiť ráno na lačno feniklový čaj a večer materinu dúšku. Samozrejme čisté byliny a nie tie sáčkové. Za necelé dva týždne som mala čistú pleť! Nechcelo sa mi tomu ani veriť! S týmito čajíkmi som pokračovala aj rok, než som zistila, že bylinkové kúry sa majú užívať maximálne tri mesiace a potom vymeniť za inú. Ups. Nakoniec to už ani tak neúčinkovalo ako na začiatku.

Netoxická domácnosť a kozmetika

Nakoniec som prešla kompletne na prírodnú kozmetiku. Treba však dodať, že sa skoro vôbec nemaľujem. Používam prírodnú dekoratívnu kozmetiku na mihalnice a obočie a rúže. To je však tiež niečo, k čomu treba zmeniť najprv postoj. Nuž áno, môže sa rozmazávať, ale na druhú stranu milujem ako sa dá jednoducho umyť čistou vodou. 

Zo všetkých prípravkov, ktoré som doteraz skúsila, musím vyzdvihnúť prírodnú kozmetiku vyrábanú na Slovensku – Natuint (predtým Dulcia). Odporúčam všetkými desiatimi! Majú aj emulziu presne na rosaceu, i keď tú ja nepoužívam. Ak si neviete vybrať produkty, stačí im napísať a do pár dní vám príde odpoveď. Majú naozaj citlivý zákaznícky servis. Napíšem vám článok aj k tomu, čo od nich používam.

Syntetické parfumy a toxické chemikálie sú všade okolo nás a naša pokožka nám dáva jasne najavo, že toho má plné zuby. Sme vlastne šťastlivci, že nám takto dala vedieť naša pokožka. Vedeli ste, že naša pečeň sa nestihla evolučne prispôsobiť takej náloži toxínov ako je v dnešnej dobe? Potrebovali by sme najmenej 3 pečene, aby sa naše telo stíhalo detoxikovať. Takto to nestíha, ak mu nepomôžeme minimalizovaním toxickej záťaže.

Skontroluj teda doma aviváže, pracie prostriedky, prostriedky na upratovanie, parfumy, mydlá, sprchové gély, osviežovače vzduchu, vonné sviečky, čokoľvek okolo seba. Je to minimum, čo môžeš spraviť. Vyskúšaj napríklad s aplikáciou INCI. Červené čísla vôbec netoleruj vo svojej domácnosti.

Liečba Rosacey

Dá sa to? Mne sa to darí celkom úspešne. Posúďte samy. Absolútný základ je podľa mňa pochopiť, že naša pokožka je len zrkadlom našich vnútorných orgánov. Žiadne krémy nepomôžu dlhodobo. Predstav si to ako kontrolku v aute – keď svieti niektorá, asi tomu autu nepomôže, keď len vypnú kontrolku, však?
Treba zmeniť životosprávu:

• minimalizovať toxíny okolo seba, 
• vyradiť zo stravy ultraspracované potraviny,
• znížiť príjem omega-6 mastných kyselín, 
• zvýšiť príjem omega-3 mastných kyselín (lenže vážne pozor na kvalitu! Ja už mám odskúšané, ktoré funguje, kľudne ma kontaktuj, poradím zdarma),
• doplniť kvalitnú vlákninu, 
• dopĺňať vitamíny a minerály,
• zelený jačmeň a chlorella sú skvelé pri boji s Rosaceou

Záver

Bola ti diagnostikovaná Ružienka? Hlavu hore, zmierniť príznaky sa dá takmer okamžite, liečba je však na dlhšiu trať. Ale netreba to vzdať hneď na začiatku! Veď ide o tvoje zdravie a toto je len spôsob ako ti telo hovorí, že niečo nie je v poriadku!

Je potrebné zahodiť všetku chémiu, chemickými krémami neporiadok len utláčame naspäť do tela. Treba upraviť stravu, pretože chipsami, mekáčom či iným fast foodom, bielou múkou, vyprážanými jedlami, sladenými nápojmi a nedostatkom živín a vitamínov, sa k vysnívanej pokožke nedostaneme ani s 1000 € krémami.

Skús kontaktovať naturopatku vo svojom okolí a absolvovať nejakú kúru, nemusí to byť na začiatok hneď drastické, aby ťa to neodradilo. Nadšenie pre alternatívnu medicínu príde časom, ver mi.

Ak máš čo povedať k tejto téme, alebo sa chceš podeliť so svojim príbehom s rosaceou, kľudne napíš do komentu pod článkom.

Moja liečba Rosacey

• v prvom rade kvalitné omega-3 (ja užívam Zinzino, som aj poradcom Zinzina vďaka tomu ako mne pomohlo) 
• jesť veľa zeleniny a kvalitná vláknina (Zinzino)
• pravidelne zelený jačmeň a chlorella (iba od green ways, tiež som oficiálnym poradcom)
• prírodné krémy s kolagénom, napríklad Dulcia
• čistiaci gél z mydlových orechov – Dulcia
• každé ráno 1 odmerka Powerlogy kolagénu 

A naopak, z tohoto sa mi tvár do ďalšieho rána zhorší:

• prehnane veľa sladkostí 
• biela múka (rovnako ako pri sladkostiach)
• červené víno (okamžité zhoršenie, ktoré samo ustúpi do cca 24 hodín)
• krémy so syntetickými zložkami (okamžitá reakcia)
• stres
• časté chytanie tváre rukami

Update: Po dlhodobom dodržiavaní zdravej životosprávy sa neobjavilo začervenanie ani pálenie pokožky ani po vyššie uvedených negatívnych vplyvoch.

The post Všetko sa to začalo Ružienkou first appeared on slaskouniki.sk.

The post Všetko sa to začalo Ružienkou appeared first on slaskouniki.sk.